Utorok, 31. január, 2023 | Meniny má Emil

Z chodby ostala len brána. Portálu z dielne známeho umelca vrátili jeho jedinečnú podobu

Kaštieľ vo Finticiach má vynovený prvok, ktorý tvoril niekdajší pojem vo svete umenia Gašpar Urlešpacher.

Vynovené priečelie klenby na vstupnej bráne do zadnej časti kaštieľa. Vynovené priečelie klenby na vstupnej bráne do zadnej časti kaštieľa. (Zdroj: Mária Dudová-Bašistová)

FINTICE. Ďalší dielik v mozaike úchvatného znovuzrodenia niekdajšej schátranej sýpky a kaštieľa vo Finticiach.

Aj tým je opravený barokovo-rokokový portál, ktorému sa v uplynulých mesiacoch podarilo navrátiť jeho zašlú slávu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dessewffyovský kaštieľ vo Finticiach sa vďaka svojej stále zdokonaľujúcej podobe môže za uplynulé mesiace pýšiť krásnymi číslami návštevnosti.

Menšie dielo s veľkým dosahom

Ešte prednedávnom to bola ulička, ktorá budila skôr pocit opustenosti a ošumelosti. A nebolo pritom treba zvlášť výnimočné veľdiela k tomu, aby sa stala miestom očarujúcim i na pohľad lákajúcim.

SkryťVypnúť reklamu

„Niekedy aj malá čiastková rekonštrukcia, reštaurovanie, ktoré sa nezdá také veľké ako bola obnova erbovej sály, tak dokáže úžasné zmeny. Ako je v tomto prípade reštaurovanie rokokovej brány a jej štukovej výzdoby,“ zdôraznil riaditeľ Múzea a galérie vo Finticiach Gabriel Trusa fakt, že sa im podarilo vytvoriť ďalšie miesto na fotenie a obdivovanie toho, čo bolo dlho kvôli svojmu poškodeniu prehliadané.

Hoci nejde o zanedbateľnú rekonštrukciu, vzhľadom na rozsah, doterajších prác a investícií v celom objekte kaštieľa a sýpku ide o obnovu menšieho rozsahu.

Brána, ktorá bola v minulosti chodbou

Predný dvor fintického kaštieľa, ktorý po ceste vedie do zadnej časti, kde stojí dnes vynovená sýpka, prepája so zadným dvorom brána. Teda, takou je dnes.

SkryťVypnúť reklamu

Exteriérovým prvkom, ktorý spája kaštieľ s blízko stojacim kostolom. V minulosti to však bola uzavretá chodba.

„Ide o časť kaštieľa, ktorá spadá do obdobia barokizácie, keď bol renesančný kaštieľ prestavaný na barokový a do obdobia, keď vo Finticiach vzniklo také zaujímavé prepojenie kaštieľa a kostola ponad tečúci potok. Toto prepojenie sa podarilo prostredníctvom spájajúcej chodby, čo je taký architektonický unikát Slovenska,“ podáva historický pohľad Gabriel Trusa.

Panstvo z kaštieľa sa tak mohlo vtedy pohodlne vďaka tejto spájajúcej chodbe dostať suchou nohou rovno do kostola na omšu, kde malo svoje vyhradené miesto a prakticky vôbec tak neprišlo do styku s ľuďmi z dediny.

Dnes je z niekdajšej chodby už len brána. K jej zbúraniu došlo približne v 70. rokoch minulého storočia.

SkryťVypnúť reklamu

Interiérový uzavretý prechod zdevastovali, ostal len exteriérový portál. Dnes sa však podarilo zachrániť jeho výzdobu.

Z dielne známeho majstra

Na spomínanej bráne sa vďaka šikovným rukám reštaurátora podarilo odhaliť najkrajšie štukové ornamenty. Tie pochádzajú z dielne v tej dobe veľmi slávneho architekta, majstra a murára Gašpara Urlešpachera.

Podľa historického výkladu Gabriela Trusu stojí aj za viacerými známymi pamiatkami.

V Prešove sa Urlešpacher podieľal napríklad na stavbe Katedrály sv. Jána Krstiteľa, takisto Kostola Sv. Kríža na prešovskej Kalvárii, ale tiež i Kostola sv. Štefana na Domaši, ktorý je za záchranným valom.

A tento umelec tvoril i Fintice.

„Dá sa povedať, že podľa archívnych výskumov, ktoré máme, sa meno Gašpara Urlešpachera objavuje pri viacerých stavbách vo Finticiach. V archívoch sme zistili, že tento majster roky pracoval pre Dessewffyovcov, bol jediným architektom fintického kaštieľa. Dá sa teda povedať, že to bol taký dvorný architekt.“

S jedinečným rukopisom. Postupne ho odkryli

Gašpar Urlešpacher mal, ako aj každý umelec, svoj jedinečný rukopis, vďaka ktorému môžeme jeho diela poznávať a identifikovať aj dnes.

„Hlavným znakom, ako rozoznáme jeho tvorbu, je paskový rokokový štukový ornament, ktorý sa sústreďuje hlavne okolo okien, na priečelí budov, stĺpov, výzdobách v exteriéri týchto budov a tiež na plastickej výzdobe klenieb, chrámov, kaštieľov.“

Ako Trusa poznamenáva, zvláštnosťou jeho umenia je i fakt, že vždy tvoril ornament jedinečný, ktorý nekopíroval z budovy na budovu, ale tvoril ho originálne priamo na danom mieste a pre daný objekt.

„Gašpar Urlešpacher mal svoje znaky, podľa ktorých ho rozpoznáme, ale nemožno ich nájsť identické. Každému sa prispôsoboval a napríklad Fintice sú posiate takýmito ornamentami.“

Ako príklady uvádza tvorbu na chodbách, v prízemiach, na klenbách i v neposlednom rade na spomínanej bráne, dnešnej klenbe.

Odhalený zrekonštruovaný ornament má tiež svoju špecifickú podobu.

„Na priečelí sa zachoval barokovo-rokokový štukový ornament rozvilín, vejárov, mušlí, kvetín, pásikov a stĺpikov s vejármi,“ opisuje riaditeľ a historik.

Od dvorného majstra k dvornému reštaurátorovi

Kým kedysi dielo tvoril Gašpar Urlešpacher, ako sme spomínali, dvorný majster Dessewffyovcov, dnes ho reštauroval, ako prezradil Gabriel Trusa, „dvorný“ reštaurátor mesta Bardejov Martin Kutný, ktorý dáva novú podobu významným pamiatkam.

„A stáva sa postupne aj naším dvorným reštaurátorom. Má zlaté ruky, reštaurovanie sa podarilo astronomicky rýchlo. Spolu s výskumom a prácami trvalo tri mesiace,“ zdôraznil Trusa.

Zachovali pritom pôvodnú farebnosť. Podobne, ako pri reštaurovaní rytierskej sály, aj tu dospeli k poznaniu, že došlo k viacerým náterom spätým s jednotlivými obdobiami.

Reštaurovali tak na základe výskumu a starobylých fotografií.

Objekt, ktorý prešiel obnovou, sa datuje svojím vznikom približne do rokov 1770 – 1780. Za dve storočia tak nadobudol viacero jednotlivých náterov, vrstiev i rôznych farebných odlišností.

Postupne preto sondou odkrývali vrstvu po vrstve, až prišli k podlažiu, kde odhalili pôvodnú farebnosť.

„Viacerí by si priali, aby to bolo vo farebnej odlišnosti, ale potvrdilo. sa nám, že celý tento ornament bol jednofarebný, vo farbe budovy,“ vysvetlil Trusa.

V rámci vynovenia vymenili tiež barokovú škridlicu, ktorá pokrývala časť striešky nad portálom. Čaro priečelia pomáha umocňovať aj príroda.

„Jeho krásu vyzdvihujú slnečné lúče, hlavne tieň, ktorý sa hrá s tou plasticitou a ukázal nádheru štukového ornamentu. Teda tu nie je potrebné a nejde o zdôraznenie dvojfarebnosťou a odlišnosťou, ale tieňom,“ opisuje historik na margo priečelia portálu, smerujúceho na juh, pôsobenie slnka, ktoré ho osvetľuje celé dopoludnie.

Kultúrna pamiatka roka, ktorú objavuje čoraz viac ľudí

Fintice sa v rokoch 2018 - 2019 hrdili titulom Kultúrnej pamiatky roka, ktorý im udelilo Ministerstvo kultúry SR. Po obhliadke erbovej sály dostali možnosť ešte pristúpiť i k tejto obnove a oprave.

„Aj za málo peňazí sa dá robiť veľa muziky a zmeny, ktorá je viditeľná, čoho dôkazom sú získané financie. Tento projekt sme mohli zrealizovať vďaka finančnej podpore Nadácie SPP vo výške 5-tisíc eur, ktoré boli symbolickou odmenou za snahu pri neustálom vynovovaní tohto objektu,“ prezradil Trusa zdroj opráv.

Fintice sa aj vďaka tomuto čestnému titulu zapísali do povedomia verejnosti. A odráža sa to na číslach návštevnosti.

„Tento rok sme mali mimoriadne vysokú návštevnosť, čo je spojené aj s tým, že Fintice sa dostali viac do popredia vďaka vyhláseniu za Kultúrnu pamiatku roka. Taktiež sa zapájame i do regionálnych projektov, ktoré zvyšujú turizmus, to je hlavne Legendarium PSK. Aj vďaka nemu sme zaznamenali vysokú návštevnosť, ktorú dosiaľ Fintice nezažili. A snažíme sa urobiť vždy všetko pre to, aby sa u nás každý návštevník cítil príjemne,“ dodal s úsmevom historik a riaditeľ objektu Gabriel Trusa.

Najčítanejšie na My Šariš

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
          2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
          3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
          4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
          5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
          6. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
          7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
          8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
          1. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
          2. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
          3. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
          4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
          5. Svalovice sa netreba obávať
          6. Students today, innovators tomorrow, learners forever
          7. Study program MANAGEMENT in English language
          8. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
          1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 400
          2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 738
          3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 147
          4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 033
          5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 614
          6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 587
          7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 497
          8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 804

          Blogy SME

          1. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
          2. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
          3. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
          4. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
          5. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
          6. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
          7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
          8. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
          1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 22 277
          2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 518
          3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 932
          4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 669
          5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 341
          6. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 961
          7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 835
          8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
          1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
          2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
          3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
          4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
          5. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
          6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
          7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Šariš

          Kypí vám pri pohľade na deti pozerajúce do telefónu alebo sediace za počítačom krv v žilách? Pozor, aby ste ich nepripravili o úspešnú kariéru. Namiesto zákazov ich naučte počítačom rozumieť - a zabezpečíte im lepšiu budúcnosť.


          6 h
          Zo zápasu.

          Počas víkendu pokračovalo 15. kolo Niké extraligy volejbalistov.


          a 1 ďalší 2 h
          Hádzanári Tatrana Prešov sa tešia z víťazstva na favorizovaným Vardarom Skopje.

          Prešovčania v prvom zápase SEHA ligy zvíťazili nad Vardarom Skopje o štyri góly 27:23.


          29. jan
          Ilustračná fotografia.

          Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


          27. jan

          Blogy SME

          1. Vladimír Krátky: Ako to dopadne na Ukrajine ?
          2. Jano Kováčik: Nové hlavné mestá vznikajú aj v 21. storočí
          3. Lubo Repka: Dostali sa plavebné spoločnosti z krízy?
          4. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
          5. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
          6. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
          7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
          8. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
          1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 22 277
          2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 14 518
          3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 932
          4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 669
          5. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 341
          6. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 3 961
          7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 835
          8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 737
          1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
          2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
          3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
          4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
          5. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
          6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
          7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

          Už ste čítali?

          SkryťZatvoriť reklamu