Korene, svoje aj všetkých Slovákov, pomáhajú objavovať skrz úchvatný videoklip.
Kapela Iconito opäť raz neostala nič dlžná svojej povesti zoskupenia mladých ľudí so silným lokálpatriotizmom a láskou k folklóru.
Dych berúci, jedinečný, dojímavý. Aj týmito prívlastkami hodnotia ľudia nový hudobný počin, ktorý vzišiel zo spolupráce tejto kapely a Folklórneho súboru Zemplín.
Videoklip Korene vzdáva úctu a hold rodine i rodnej hrude, kde sa človek narodil. Okrem oboch telies si k spolupráci prizvali aj zvučné mená slovenskej kultúry.
Na prechádzke Slovenskom
Vo vyše päťminútovom videoklipe sa divák jedinečným spôsobom prejde šiestimi regiónmi Slovenska.
Okrem charakteristík, ktorými je ten-ktorý kraj príznačný, majú všetky jedno silné a výrazné spojivo – vzťah, lásku, ale i bolesť a v neposlednom rade cit pre vlastné korene.
„Samotnú dejovú líniu a odkaz projektu Korene môžeme vnímať v dvoch rovinách. V tej prvej sú nimi nástroje práce zasadené do im vlastného prostredia daného regiónu. Pri Myjave je ním roľníctvo, na Podpoľaní výroba fujár, na Horehroní drevorubačstvo, na Kysuciach a v Terchovej zasa furmanstvo i pastierstvo, pri Goraloch pltníctvo, no a napokon na Zemplíne vinárstvo,“ vysvetľuje líder Iconita a jeden z hlavných realizátorov klipu Kristián Dufinec.
Popri tejto linke mapujúcej pracovnú oblasť sa rysuje tiež ďalšia.
„Tou druhou rovinou sú elementy života, ktoré neobídu azda nikoho z nás: práca - Myjava, tvorba i radosť zo života - Podpoľanie, smrť - Horehronie, rodina – Kysuce, Terchová, návrat domov, zmierenie - Goral a napokon vojna, odlúčenie - Zemplín. No každý jeden z nich spája láska, vzťah muža i ženy i cit pre vlastné korene,“ vysvetľuje Dufinec.
Vybrať pritom len šesť z nich nebolo práve najjednoduchšie.
„V rámci Slovenska poznáme 21 folklórnych regiónov. Každý je niečím iný, máme aj tzv. mikroregióny. Je pre mňa veľmi náročné odpovedať, že ktorý z nich je nejakým spôsobom najbohatším. Áno, pochádzam zo Zemplína, preto sme projekt Korene pripravovali v spolupráci s FS Zemplín z Michaloviec. No rovnako tak som členom US Lúčnica, a to je výnimočné teleso prskajúce rôznorodé folklórne poznanie vôkol seba,“ vysvetľuje Kristián, pričom zdôrazňuje jedinečnosť toho, čo doma máme.
„Slovenský folklór je priam svetový unikát. Máme tu rôzne kultúrno-folklórne zvykoslovie. Napríklad v rámci tanečno-hudobného folklóru na nás vplýval maďarský čardáš, z Ukrajiny a z Rumunska pastierska a valaská kultúra, z Poľska mazurka a baltická kultúra, z Čiech polka, no a z Rakúska valčík. Toto je súbor elementov, ktoré sa tu stretli - premiešali a vytvárajú jeden jedinečný rôznorodý celok, ktorý sa u nás zakorenil. Sú to výnimočné veci, ktoré si nie každý uvedomuje,“ zdôrazňuje mladý umelec.
Spätí s FS Zemplín ešte z minulosti, dnes spojivo pomyselne obnovujú
Charakterizovať kapelu Iconito, hudobnú skupinu mladých ľudí, je možné aj skrz ich úprimný a nezapierateľný vzťah k svojmu rodisku a lásku k folklóru.
Tá sa rodila a pestovala už v minulosti, počas aktívneho účinkovania vo Folklórnom súbore Zemplín. Súčasné prepojenie je preto akýmsi prirodzeným vyústením do vzájomnej spolupráce. Väčšina členov dnešného Iconita má totiž svoje korene práve v tomto folklórnom kolektíve.
Prvotná myšlienka k tomuto spojeniu vzišla od umeleckého vedúceho FS Zemplín Milana Hvižďáka.
Kristián Dufinec, niekdajší odchovanec tohto telesa a dnešný Lúčničiar i líder Iconita, však priznáva, že spočiatku trochu váhal.
„Bol som trocha skeptický, keďže som mal v minulosti sám tú česť byť súčasťou projektu IMT Smile & Lúčnica ako tanečník. Okrem iného tu bol ďalší takýto produkt s názvom Puto od Katky Knechtovej a Šarišanu. Uvedomujem si, že Iconito nie je tak pútavým a známym zoskupením ako IMT Smile, rovnako nemáme toľko hitov a nie sme na scéne tak dlho. To isté platí pri komparácii FS Zemplín a US Lúčnica. Lúčnicu predsa pozná každý - je to akýsi reprezentatívny element slovenského folklóru vo svete. Takže za mňa bola odpoveď asi taká, že ak má niečo vzniknúť, musí to byť niečo úplne iné, niečo osobité, proste nová tvorba s výpovednou a edukatívnou hodnotou,“ opise genézu rozvoja prvotnej idey.
Rozhodli sa teda neprepájať piesne Iconita a choreografie FS Zemplín podľa vzoru predošlých úspešných projektov, kde spolupracovali folklórne telesá s popovou scénou.
„Pustili sme sa do tvorby nového programu, ktorý má za úlohu propagovať slovenský folklór doma aj v zahraničí. Niečo, čo by mohlo upútať aj mladšiu generáciu, ktorá považuje folklór za prežitok minulých režimov,“ vysvetľuje Kristián Dufinec.
Práve on je podpísaný pod autorstvom piesne Korene a spolu s ním aj Martin Rusnák. Produkciu majú na svedomí spoločne aj s Petrom Jakabom.
V klipe s osobnosťami našej kultúry
Iconito a FS Zemplín popri nahraní piesne stihli k nej už aj nakrútiť unikátny videoklip. Lahôdkou je, že sa im doň podarilo obsadiť aj hviezdy nášho hereckého neba - hercov Mariána Slováka, Jána Grešša, Ľubomíra Pauloviča, Alfréda Swana, Františka Kovára a Vladimíra Jedľovského.
„Pochopiteľne sme im museli najprv odprezentovať našu tvorbu a práce, ktoré sme už zverejnené mali. Piesne ako ''Slovenské devy'' alebo ''Poďme Spolu Vpred'' s našimi slovenskými hokejovými legendami si vyžiadali veľmi náročné a dlhé prípravy. Títo páni mohli po ich zhliadnutí uveriť tomu, že sa snažíme veci robiť poctivo, a že na každom výsledku nám veľmi záleží. Uverili myšlienke a zvečnili svoj obraz v odkaze, ktorý tu bude, dúfajme, pre ďalšie generácie,“ želá si Dufinec, ktorý si réžiu zobral spolu so svojím tímom Michigan Creative Factory.
Cieľ aj tu bol jasný – dať videoklipu jednak hĺbku a jednak myšlienku. Každá z postáv, ktoré si zahrali viacerí folkloristi, dozrie do zrelého veku so vzácnym poznaním, ktoré odprezentujú práve spomínaní herci.
„Každá z týchto postáv v našom klipe reprezentuje jeden región, jeden osud človeka i život príznačný pre jeho kraj. Týchto pánov umelcov sa nám na moje prekvapenie podarilo presvedčiť celkom rýchlo, samozrejme, museli uveriť myšlienke i zmyslu toho, čo chceme vytvoriť,“ teší sa Kristián.
A jeho slová jeden z predstaviteľov len potvrdzuje.
„Folklór vyjadruje povahopis regiónu, kde vznikol, históriu a emócie tých, ktorí žili pred nami, a my dnes vyjadrujeme náš vzťah nielen k folklóru, ale v realistickej podobe aj jeden k druhému. Bol to pre nás pekný zážitok a dúfam, že sa prenesie ku všetkým, pre ktorých sme to robili a ktorým to patrí,“ prezradil za všetkých herec František Kovár.
Ide o prvú lastovičku veľkolepého projektu
Kým svetlo sveta uzrel videoklip v podobe, ako ho teraz môžeme vidieť, trvalo to približne pol roka. Netvorilo sa „len tak“, ale predchádzala tomu poctivá dramaturgická príprava, scenár, obhliadky jednotlivých miest aj regiónov, tiež kamerové skúšky a rozzáberovanie.
„Toto sú také malé vstupy, ktoré nám zabezpečili maximálnu pripravenosť a efektivitu. Každý región sa nakrúcal osobitne v jeden deň súčasne s materiálom pre dokrútky do predstavenia. Mali sme za sebou tak celkovo osem natáčacích dní. Scenérie sú, samozrejme, autentické a patria daným regiónom,“ prízvukuje Kristián.
Samotné spracovanie má byť dôkazom toho, že folklór nie je fádny a zastaraný.
„Veríme, že aj folklór môže byť cool a jeho odkaz môže čo-to povedať aj dnešným mladým ľuďom. I to je dôvod, prečo tento projekt vznikol, aby sme nemali pocit, že folklór a folklorizmus sú prežitkami komunizmu. Folklór tu bol už dávno pred tým a budoval nehmotné kultúrne hodnoty, ktoré nikde inde vo svete nemajú obdobu.“
Videoklip Korene, ktorý už teraz po mnohých zhliadnutiach zapustil tie svoje korene na sociálnych sieťach, je prvým krokom pri veľkolepom projekte, ktorý sa postupne rodí.
„Celkovo to má vyvrcholiť v multižánrové edukatívne predstavenie o slovenskom folklóre, ktorý bude však spracovaný do úplne nového šatu a najmä modernej podoby. Práve preto sme sa pri tvorbe a nahrávaní piesne snažili nájsť prienik moderného zvuku a odkazu slovenskej tradície, ktorá v sebe zahŕňa rôznorodé pre ňu špecifické elementy ako napríklad fujara, či rôzne iné pastierske nástroje,“ prezrádza Dufinec.
A kedy na pódiu? Zatiaľ otvorené
Celý projekt Korene, vrátane videoklipu, sa rodí už dlhšiu dobu. Od zrodu prvotnej myšlienky cez postupné kreovanie celej ideológie projektu a jeho predstavenia už ubehlo viac ako rok a pol.
Aj ich však tiež zbrzdila pandémia, a preto pracovali len veľmi útržkovito, každá zložka samostatne. To, kedy by mohol výsledný projekt byť predstavený verejnosti, je teraz ešte otázne.
„Doteraz nebolo možné dokončiť pripravované choreografie a nacvičovať s orchestrom či tancom, nehovoriac o tom, že sa všetky zložky vrátane kapely Iconito musia zhrať a dať dokopy. Práve preto nechceme nič uponáhľať a ohlásiť premiéru presne vtedy, keď na to bude ten najsprávnejší čas. Robíme, samozrejme, všetko preto, aby to bolo už tento rok,“ nádeja sa Kristián.
Určené nielen domácim, ale i zahraničným divákom
V rovnomennom diele, ktorý spája Iconito a FS Zemplín, si tak kladú za cieľ priblíženie tradícií aj folklóru mladým ľuďom. Snahy sú však bezhraničné, a to doslova, keďže má ambíciu dostať sa aj za hranice. Neskôr ho chcú totiž preložiť do angličtiny a španielčiny.
„Hlavnou myšlienkou je nielen predstaviť folklór inak - mladým ľuďom na Slovensku, no rovnako tak dať možno určitú formu poznania o našej folklórnej rôznorodosti aj zahraničnému divákovi,“ opisuje Dufinec.
On sám s folkloristami zo Zemplína aj Lúčnice mal možnosť navštíviť a účinkovať v mnohých krajinách a na mnohých pódiách.
„Zahraniční diváci prijímajú slovenský folklór naozaj vrúcne, avšak je treba podotknúť, že keď vidia akýkoľvek program, či už Lúčnice alebo FS Zemplín, nemajú poznanie histórie a toho, čo pred sebou vidia. Práve o tom je projekt Korene. Budeme sa snažiť nenásilnou formou odprezentovať tieto regióny, v jednotlivých dokrútkach, piesňach a skladbách, ktoré budú divákovi ale podsunuté v novom šate s nádychom moderny. Aj to má byť náš vklad a posun folklóru do inej, novej roviny, ktorú považujeme z nášho pohľadu za správnu.“
Ľad je to tenký, ale prístupy sú rozmanité
Prepájanie folkóru či ľudových fragmentov s modernými prvkami je často experimentovanie na hrane, ktoré si vyžaduje v prvom rade cit a mieru vkusu. Ako to vníma Kristián, ktorý sa vo svojej tvorbe vybral práve týmto smerom? Nie je riziko, že sa to môže aj vymknúť spod kontroly a pokaziť?
„Pokaziť sa dá čokoľvek. Toto je tenký ľad a pochopiteľne každé takéto zaobchádzanie s ľudovým materiálom by malo mať aspoň z môjho pohľadu určitú mieru vkusu. Je to citlivá téma možno aj z etnologického hľadiska, no veci sa majú tak, že ľudová tvorba patrí ľudu, a teda nikto nemôže určovať trend jej vývoja. V prvom rade sa folklór nesmie zakonzervovať, no musí sa vyvíjať jeho vlastným ''ľudom'', tak ako to bolo odjakživa,“ zdôrazňuje Dufinec.
„Častokrát sa stretávam s otázkou a polemikou vyjadrenia toho, čo je autentika a toho, čo už je scénické prevedenie folklóru. Jedna strana verí tomu, že nové motivické väzby a štylizácia folklóru na vysokej úrovni je urážka našich predkov. Druhá skupina sa zase nevie stotožniť s tým, že je treba pôvodný materiál aj prepisovať a uchovávať ho do tzv. tanečných a hudobných prepisov,“ opisuje zapálený folklorista.
Vysvetľuje to na konkrétnom príklade.
„Sú súbory alebo umelci, ktorí uznávajú len tzv. transkripciu alebo prepis dobových videí z výskumov nakrútených v priebehu 50. až 80. rokov. Ich dielami sú choreografie alebo tance, ktoré čerpajú motiviku len na základe týchto záznamov. Potom sú tú iné súbory, ako je napríklad aj US Lúčnica či SĽUK. Ich cieľom je povýšiť folklór do podoby scénického diela. Ide teda o to, že tradičné formy pôvodných tancov i hudieb z videí sú častokrát porušované, motivické väzby sú obohatené o autorský rukopis tvorcu a to sa zase nepáči tej druhej skupine ľudí. Je treba si však uvedomiť, že ani jedna skupina by nemala tú druhú dehonestovať, ale ani jej brániť v jej vlastnej práci. Jedna bez druhej totiž nemôže fungovať a ide len o to, aby sa vzájomne rešpektovali,“ zdôrazňuje tanečník a hudobník.
Dejiny aj folklór stále tvoria ľudia
Poznať však materiál, z ktorého sa čerpá a vychádza, by však malo byť alfou a omegou pri akomkoľvek spracovávaní materiálov.
„Autentici sú potrební, aby sa vedelo, s akým materiálom sa dá pracovať a ako vyzerala dobová podoba pôvodných tancov. Na základe nimi vypracovaných materiálov môžu potom ostatní, ktorí majú ambíciu tvoriť a posúvať tieto materiály do podoby umeleckého diela, pracovať. Každý jeden by mal však poznať pôvodný materiál, s ktorým pracuje a je už len na ňom, či ho plánuje posúvať do iných podôb a meniť ho do obrazu jemu vlastnému alebo ho chce držať v pôvodnej forme aby sa nezabudlo s čím sa dá pracovať.“
Konečné slovo však má, v konečnom dôsledku, poslucháč či divák.
„No a tom čo je vkusné, komerčné, dobré, zlé už nech rozhodujú ľudia a história. Kvalitné veci majú z historického hľadiska väčšiu šancu nás prežiť, aj keď sa možno niekedy zdá, že sa ich popularita v aktuálnej spoločnosti nestretá s úplným pochopením, či popularitou. Komercia častokrát prebíja čistý úmysel, avšak jej stopa je veľa krát rýchlokvasená a krátkodobá. Nechajme to na dejiny.“
Kto sú interpreti projektu Korene
Iconito
Kapelu Iconito tvoria Kristián Dufinec (gitara, ústna harmonika, spev), Martin Rusnák (sólo gitara), Silvester Michalenko (klávesy, spev), Pavol Bačkay (basa, spev) a Michal Fedor (bicie, perkusie). Do povedomia verejnosti sa chalani zapísali skladbou Chcem zmenu, ktorú vydali pred prezidentskými voľbami v roku 2014 a odvtedy ich hviezda stúpala. V tom istom roku vyhrala kapela súťaž Košický zlatý poklad, kde sa zoznámila s Igorom Timkom (NO NAME). Ich následná spolupráca priniesla pre ICONITO prvé výrazné celoslovenské úspechy ("Čaj a med 2017, Slovenské devy 2017, Táram 2018).
FS Zemplín
FS Zemplín bol založený v roku 1957. Počas viac ako 60 rokov svojej existencie sa súbor nevenoval iba zachovávaniu pôvodnej formy ľudovej tvorby, ale jej adaptácii v dobových autorských úpravách. V minulosti spolupracoval medziiným s autormi ako S. Stračina, A. Cíger, P. Jantoščiak, K. Bella, či F. Slavkovský. Umeleckým vedúcim FS Zemplín je už takmer 60 rokov Milan Hvižďák. Zo súboru vzišli také osobnosti ako Ján Ďurovčík, Milan Junior Zimnýkoval a ďalší. Dnes je tanečná zložka pod taktovkou pedagóga Miroslava Kistyho, ktorý je spolu s Kristiánom Dufincom spolutvorcom myšlienky tohto projektu.
