Ani v Bratislave sa za nárečie nehanbí. Na dedinách ho berú automaticky, v mestách chýba viac

Od kolísky či v dospelosti? Prihlásiť sa k svojim koreňom nie je nikdy neskoro.

(Zdroj: FB/FS Ruthenia)

PREŠOV, MALÝ LIPNÍK, KAMIENKA. Vraví sa, že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

Pri nárečiach sa zvykne zavše dodať, že tam je to už dané od kolísky. Teda, ak je to prianím rodičov.

Nie je nič nezvyčajné, že aj v rodinách, kde je jeden z rodičov či obaja príslušníkom nejakej národnosti, rozprávajú s deťmi radšej po slovensky.

Argumentom je, aby sa neskôr bez problémov dorozumeli. Z rusínskych obcí sa aj takto postupnými vlnami vytrácalo nárečie medzi mladými ľuďmi. Dochádzalo k akejsi móde rozprávať po slovensky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak to bolo aj v obci, z ktorej pochádza Peter Štefaňák.

Na druhej strane je jeho kolega Martin Karaš, v ktorého rodisku bolo nárečie asko viac prirodzené a on sám inak ako nárečím už nerozpráva ani na úradoch v rodnom meste.

Rusínov? Tých stretávam všade

Martin Karaš pochádza z jednej z írečitých rusínskych obcí na východe Slovenska, z Kamienky pri Starej Ľubovni.

O tom, či vôbec rozprávať po rusínsky, ani neuvažuje. Od útleho detstva sa angažuje v miestnej folklórnej skupine Barvinok. Tam si našiel aj svoju terajšiu manželku Ivanu. Ich prirodzeným dorozumievacím jazykom je rusínčina. A tú Martin prenáša aj za dvere ich domu.

Načítavam video...

„V Starej Ľubovni ma mnohí poznajú, a tak Rusíni so mnou už po slovensky vôbec nehovoria,“ vysvetľuje s úsmevom.

Nikdy sa za nárečie nehanbil a vraj mu neraz pomáhalo lámať pomyselné ľady.

SkryťVypnúť reklamu

„Mám viacero skúseností, keď som prišiel na nejaké celoslovenské akcie, kde bola zrazu, polovica Rusínov. Tento je od Medzilaboriec, tento je z Banskej Bystrice, ale ženu ma Rusínku od Svidníka a takto sa postupne úplne prirodzene nadväzovali kontakty,“ opisuje Martin.

V súčasnosti je predsedom Rusínskej obrody na Slovensku.

Ako sa k rodnému jazyku vo svete vrátil

Peter Štefaňák je iný prípad. Pochádza z Malého Lipníka (okr. Stará Ľubovňa), ale doma po slovensky nerozprávali.

„Do Bratislavy som prišiel s istým vedomím a poznaním vlastnej histórie. Zo záujmu som študoval a neskôr spracovával históriu rodnej obce Malý Lipník, kedy som zistil, že obec nebola slovenská, ale rusínska. Generácia našich rodičov, ktorá dennodenne rozprávala nárečím, nás aj napriek tomu vychovávala v duchu trendu, že 'musíte rozprávať po slovensky, lebo nebudete vedieť spisovne'. Bol som teda v rusínskej obci, ale aj napriek tomu v prostredí, kde bolo pre mladých prirodzené rozprávať už po slovensky,“ zaspomínal si na časy raného detstva Peter.

SkryťVypnúť reklamu

Priznáva, že „byť Rusín“ sa v ňom spájalo prirodzene s folklórom.

„Moje povedomie bolo, že som Rusnák, ale nechápal som to ako národ a už vôbec som nevedel o rusínskom jazyku. Preto zjednodušene povedané Rusnák vo mne evokoval prepojenie s folklórom,“ vysvetľuje fakt, kde sa s nárečím stretával – skrz spev rodičov, rôzne tradície a folklór ako taký.

Načítavam video...

Viac sa začal o svoje korene zaujímať v tomto smere až na strednej škole.

„Do Bratislavy som prišiel ako plynulo po slovensky rozprávajúci chlapec z rusínskej obce,“ opisuje sa so smiechom.

Tam sa ich cesty preťali s Martinom, ktorý študoval v Nitre, i keď sa poznali už skôr. A z malých iskierok povedomia o rusínčine sa postupne rozdúchaval poriadny plameň znovu objavenej hrdosti na svoje korene.

Túžba sa spájať bola silná, tvorili desiatky podujatí

V Bratislave i v Nitre sa časom stretávalo viacero ľudí, ktorí postupne odhaľovali to, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Doma to totiž nie vždy je jednoduché a samozrejmé.

„Je to rozdiel medzi dedinou a mestom. Tí, čo žijú v mestách a chýba im tá kultúra, lebo ju nemajú pravidelne, tak oni si to vedia viac vážiť. Na dedinách to berú ako samozrejmosť, netreba o tom ani písať. Keď to ľudia majú, tak im to nechýba, berú to automaticky. V meste si viac uvedomujú tú potrebu. Aj mladá generácia sa snaží viesť svoje deti k rusínčine. Naproti tomu je tu príklad z dedín, že vedú svoje deti k slovenčine – mnohí sa za to hanbia, že sú Rusíni,“ vysvetľuje Martin.

Nikdy však nič nie je stratené a obzrieť sa na svoj rodokmeň dá aj v staršom veku. Aj takto vznikla spolupráca s Peťom. A keďže zapálených ich bolo viac, vznikali aj organizácie ako molodŷ.Rusynŷ či rusínske internetové rádio alebo folklórny súbor Ruthenia.

Načítavam video...

„Boli sme silná komunita, ktorá sa chcela stretávať, jeden ťahal druhého, každý mal nejaké záľuby, a tak vznikalo množstvo rôznorodých aktivít,“ opisuje Peter.

Vraj boli časy, keď aktivity v rámci roka v Bratislave rátali na desiatky.

„A keď sme robili stretnutie v Nitre, tak sa napríklad stalo, že prišlo na jedno aj 90 Rusínov,“ vymenúva aj Martin.

A ako prekvapuje, dokonca sa vraj stalo, že napríklad na Rusínsku zábavu prichádzali na autách do Bratislavy aj od Starej Ľubovne.

Sú pospájaní. Lebo sú všade

Jedno úslovie, ktoré koluje v rusínskych kruhoch, žartom hovorí, že Rusíni sú všade, respektíve všetci, len nie všetci o tom vedia.

A takýmto spôsobom vedeli prekonať napríklad i obmedzený čas epidémie, keď boli stopnuté všetky akcie, ktoré prispievali k upevneniu vzťahov a väzieb k tejto národnosti.

„Kvôli korone sa stratil fyzický kontakt medzi ľuďmi, ale za roky práce v rusínskom ruchu vznikla komunita, ktorá je dobre zosieťovaná. V každom regióne máme niekoho aktívneho a teraz sa prejavila ich sila. Ľudia nestratili záujem a využívajú možnosť komunikovať aj cez videokonferencie.

Práca s mladými v mestách, ale aj ľuďmi v regiónoch bola dlhodobá a i dnešný záujem môže byť vysvedčením, že nebola zlá, ak ľuďom chýbajú podujatia, komunita a snažia sa komunikovať tak, ako je to možné. Sociálne siete ožili. A to nielen zo strany mladých, ale aj staršej generácie. Skrz sociálne siete sa zapájajú, získavame kontakty, ktoré by sme možno nezískali," vysvetľuje Peter. Princíp je pritom jasný.

Načítavam video...

„Na jednom festivale nie je šanca rozprávať s tisíc ľuďmi, ale pri príspevku na sociálnych sieťach môže vzájomne tisíc ľudí komunikovať. Hoci to nebolo ľahké obdobie bez fyzického kontaktu, nasieťovali sme si nových ľudí,“ opisuje Peter.

Martin prikyvuje, že aktuálne sú „rozlezení“ kade-tade. Niekto je pri Spišskej Novej Vsi, iný pri Svidníku, Medzilaborciach či Humennom. A nielen to.

„Vieme sa spájať aj celosvetovo, čoho dôkazom je celosvetový kongres, a tak je v prípade potreby prepojenie do Poľska, Srbska, Ukrajiny či Chorvátska. Vieme sa o seba oprieť a to je skvelé,“ konštatuje Martin.

Od starších k mladším

Martin s Petrom sa zhodujú, že ešte pred pár rokmi sa národnosť rusínska viac spájala so staršou generáciou. Vzhľadom na fakt, že sa v otázke organizácie rôznych podujatí pre Rusínov angažujú už roky, jednohlasne tvrdia, že vidia výrazný posun.

„Keď človek pracuje na tejto pozícii dlhšie, vníma to. Niekedy sa nám zdalo, že k tej rusínskej národnosti sa hlásili len starší ľudia, ktorí by to chceli udržiavať. Ale akonáhle nastúpili sociálne siete, kde jedni druhých vidia, začali sa aj mladí hlásiť k rusínskej národnosti, videli úspechy našej rusínskej kultúry, kolektívov, východného obradu, začali sa ozývať. Takto sa nám darí postupne zachovávať svoje tradície. Objavujú sa aj tí, ktorí niekedy nevedeli, že sú Rusíni, nevedeli rozprávať, ale vedeli, že majú korene medzi Rusínmi, a tak sa k tomu hlásia,“ opisuje Martin.

Musel odísť, aby sa vrátil ku koreňom

Ako už bolo spomenuté, hľadať svoje korene nie je nikdy neskoro.

„V Bratislave som sa začal vracať ku koreňom. Nie rodičia priviedli ku koreňom mňa, ale ja rodičov, súrodencov a mnohých vo svojom okolí. Samozrejme bez výchovy rodičov k rusínskemu folklóru by to nebolo možné. Rusínske povedomie sa mi začalo vytvárať vtedy, keď som rusínske prostredie opustil. Vtedy som začal rusínsky aj aktívne rozprávať. Je dôležité sa ku svojim koreňom prihlásiť radšej dvakrát ako ich navždy opustiť. Veľa ľudí objavilo krásu toho, odkiaľ sú, práve v mestách“ vyznáva Peter.

Načítavam video...

A ako s úsmevom dodáva, vraj odkedy sa „prihlásil k Rusínom“, zrazu bol aj predsedom na viacerých frontoch.

„Získal som konkurenčnú výhodu. Ako Slovák som zapadal do unifikovanej Bratislavy. Akonáhle som sa začal hlásiť k rusínskym koreňom, otvorilo to nepoznané možnosti. Aj v práci, príde klient a prezradí, že má korene medzi Rusínmi. V práci mám totiž na stole položený rusínsky erb, a tak kto príde do mojej kancelárie, ten vidí na každom rohu niečo rusínske. A aj to je potrebná osveta,“ opisuje Peter, ktorý vraj v hlavnom meste rozpráva rusínskym jazykom častejšie ako v rodnom dome.

„Keď prídem domov k rodičom, tak rozprávam viac po slovensky ako v kancelárii, lebo ešte aj v Bratislave mám firmu, kde sú všetci zamestnanci Rusíni,“ dodáva s úsmevom Peter.

Načítavam video...

Najčítanejšie na My Šariš

          Komerčné články

          1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
          2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
          3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
          4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
          5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
          6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
          7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
          8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
          1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
          2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
          3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
          4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
          5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
          6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
          7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
          8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
          1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 706
          2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 683
          3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 538
          4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 825
          5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 014
          6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 010
          7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 663
          8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 192
          1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
          2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
          3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
          4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
          5. Juraj Kumičák: Kolaborant
          6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
          7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
          8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
          1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 786
          2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 541
          3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 387
          4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 023
          5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 379
          6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 351
          7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 151
          8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 429
          1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
          2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
          3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
          4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
          5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
          6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
          7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
          8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Šariš

          Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

          V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


          Ak hľadáte ideálne miesto na výlet do prírody počas veľkonočných sviatkov, práve ste ho našli.


          Konateľ spoločnosti Tanawa Anton Ulbricht.

          Toto je príbeh značky Tatranská minerálka.


          Táto show ROZPÁLI TOPFEST na žilinskom letisku 29. júna!


          1. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
          2. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
          3. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
          4. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
          5. Juraj Kumičák: Kolaborant
          6. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
          7. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
          8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
          1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 786
          2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 541
          3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 387
          4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 023
          5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 379
          6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 351
          7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 151
          8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 429
          1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
          2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
          3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
          4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
          5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
          6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
          7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
          8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

          Už ste čítali?

          SkryťZatvoriť reklamu