Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Ani v Bratislave sa za nárečie nehanbí. Na dedinách ho berú automaticky, v mestách chýba viac

Od kolísky či v dospelosti? Prihlásiť sa k svojim koreňom nie je nikdy neskoro.

(Zdroj: FB/FS Ruthenia)

PREŠOV, MALÝ LIPNÍK, KAMIENKA. Vraví sa, že koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

Pri nárečiach sa zvykne zavše dodať, že tam je to už dané od kolísky. Teda, ak je to prianím rodičov.

Nie je nič nezvyčajné, že aj v rodinách, kde je jeden z rodičov či obaja príslušníkom nejakej národnosti, rozprávajú s deťmi radšej po slovensky.

Argumentom je, aby sa neskôr bez problémov dorozumeli. Z rusínskych obcí sa aj takto postupnými vlnami vytrácalo nárečie medzi mladými ľuďmi. Dochádzalo k akejsi móde rozprávať po slovensky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak to bolo aj v obci, z ktorej pochádza Peter Štefaňák.

Na druhej strane je jeho kolega Martin Karaš, v ktorého rodisku bolo nárečie asko viac prirodzené a on sám inak ako nárečím už nerozpráva ani na úradoch v rodnom meste.

Rusínov? Tých stretávam všade

Martin Karaš pochádza z jednej z írečitých rusínskych obcí na východe Slovenska, z Kamienky pri Starej Ľubovni.

O tom, či vôbec rozprávať po rusínsky, ani neuvažuje. Od útleho detstva sa angažuje v miestnej folklórnej skupine Barvinok. Tam si našiel aj svoju terajšiu manželku Ivanu. Ich prirodzeným dorozumievacím jazykom je rusínčina. A tú Martin prenáša aj za dvere ich domu.

Načítavam video...

„V Starej Ľubovni ma mnohí poznajú, a tak Rusíni so mnou už po slovensky vôbec nehovoria,“ vysvetľuje s úsmevom.

Nikdy sa za nárečie nehanbil a vraj mu neraz pomáhalo lámať pomyselné ľady.

SkryťVypnúť reklamu

„Mám viacero skúseností, keď som prišiel na nejaké celoslovenské akcie, kde bola zrazu, polovica Rusínov. Tento je od Medzilaboriec, tento je z Banskej Bystrice, ale ženu ma Rusínku od Svidníka a takto sa postupne úplne prirodzene nadväzovali kontakty,“ opisuje Martin.

V súčasnosti je predsedom Rusínskej obrody na Slovensku.

Ako sa k rodnému jazyku vo svete vrátil

Peter Štefaňák je iný prípad. Pochádza z Malého Lipníka (okr. Stará Ľubovňa), ale doma po slovensky nerozprávali.

„Do Bratislavy som prišiel s istým vedomím a poznaním vlastnej histórie. Zo záujmu som študoval a neskôr spracovával históriu rodnej obce Malý Lipník, kedy som zistil, že obec nebola slovenská, ale rusínska. Generácia našich rodičov, ktorá dennodenne rozprávala nárečím, nás aj napriek tomu vychovávala v duchu trendu, že 'musíte rozprávať po slovensky, lebo nebudete vedieť spisovne'. Bol som teda v rusínskej obci, ale aj napriek tomu v prostredí, kde bolo pre mladých prirodzené rozprávať už po slovensky,“ zaspomínal si na časy raného detstva Peter.

SkryťVypnúť reklamu

Priznáva, že „byť Rusín“ sa v ňom spájalo prirodzene s folklórom.

„Moje povedomie bolo, že som Rusnák, ale nechápal som to ako národ a už vôbec som nevedel o rusínskom jazyku. Preto zjednodušene povedané Rusnák vo mne evokoval prepojenie s folklórom,“ vysvetľuje fakt, kde sa s nárečím stretával – skrz spev rodičov, rôzne tradície a folklór ako taký.

Načítavam video...

Viac sa začal o svoje korene zaujímať v tomto smere až na strednej škole.

„Do Bratislavy som prišiel ako plynulo po slovensky rozprávajúci chlapec z rusínskej obce,“ opisuje sa so smiechom.

Tam sa ich cesty preťali s Martinom, ktorý študoval v Nitre, i keď sa poznali už skôr. A z malých iskierok povedomia o rusínčine sa postupne rozdúchaval poriadny plameň znovu objavenej hrdosti na svoje korene.

Túžba sa spájať bola silná, tvorili desiatky podujatí

V Bratislave i v Nitre sa časom stretávalo viacero ľudí, ktorí postupne odhaľovali to, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Doma to totiž nie vždy je jednoduché a samozrejmé.

„Je to rozdiel medzi dedinou a mestom. Tí, čo žijú v mestách a chýba im tá kultúra, lebo ju nemajú pravidelne, tak oni si to vedia viac vážiť. Na dedinách to berú ako samozrejmosť, netreba o tom ani písať. Keď to ľudia majú, tak im to nechýba, berú to automaticky. V meste si viac uvedomujú tú potrebu. Aj mladá generácia sa snaží viesť svoje deti k rusínčine. Naproti tomu je tu príklad z dedín, že vedú svoje deti k slovenčine – mnohí sa za to hanbia, že sú Rusíni,“ vysvetľuje Martin.

Nikdy však nič nie je stratené a obzrieť sa na svoj rodokmeň dá aj v staršom veku. Aj takto vznikla spolupráca s Peťom. A keďže zapálených ich bolo viac, vznikali aj organizácie ako molodŷ.Rusynŷ či rusínske internetové rádio alebo folklórny súbor Ruthenia.

Načítavam video...

„Boli sme silná komunita, ktorá sa chcela stretávať, jeden ťahal druhého, každý mal nejaké záľuby, a tak vznikalo množstvo rôznorodých aktivít,“ opisuje Peter.

Vraj boli časy, keď aktivity v rámci roka v Bratislave rátali na desiatky.

„A keď sme robili stretnutie v Nitre, tak sa napríklad stalo, že prišlo na jedno aj 90 Rusínov,“ vymenúva aj Martin.

A ako prekvapuje, dokonca sa vraj stalo, že napríklad na Rusínsku zábavu prichádzali na autách do Bratislavy aj od Starej Ľubovne.

Sú pospájaní. Lebo sú všade

Jedno úslovie, ktoré koluje v rusínskych kruhoch, žartom hovorí, že Rusíni sú všade, respektíve všetci, len nie všetci o tom vedia.

A takýmto spôsobom vedeli prekonať napríklad i obmedzený čas epidémie, keď boli stopnuté všetky akcie, ktoré prispievali k upevneniu vzťahov a väzieb k tejto národnosti.

„Kvôli korone sa stratil fyzický kontakt medzi ľuďmi, ale za roky práce v rusínskom ruchu vznikla komunita, ktorá je dobre zosieťovaná. V každom regióne máme niekoho aktívneho a teraz sa prejavila ich sila. Ľudia nestratili záujem a využívajú možnosť komunikovať aj cez videokonferencie.

Práca s mladými v mestách, ale aj ľuďmi v regiónoch bola dlhodobá a i dnešný záujem môže byť vysvedčením, že nebola zlá, ak ľuďom chýbajú podujatia, komunita a snažia sa komunikovať tak, ako je to možné. Sociálne siete ožili. A to nielen zo strany mladých, ale aj staršej generácie. Skrz sociálne siete sa zapájajú, získavame kontakty, ktoré by sme možno nezískali," vysvetľuje Peter. Princíp je pritom jasný.

Načítavam video...

„Na jednom festivale nie je šanca rozprávať s tisíc ľuďmi, ale pri príspevku na sociálnych sieťach môže vzájomne tisíc ľudí komunikovať. Hoci to nebolo ľahké obdobie bez fyzického kontaktu, nasieťovali sme si nových ľudí,“ opisuje Peter.

Martin prikyvuje, že aktuálne sú „rozlezení“ kade-tade. Niekto je pri Spišskej Novej Vsi, iný pri Svidníku, Medzilaborciach či Humennom. A nielen to.

„Vieme sa spájať aj celosvetovo, čoho dôkazom je celosvetový kongres, a tak je v prípade potreby prepojenie do Poľska, Srbska, Ukrajiny či Chorvátska. Vieme sa o seba oprieť a to je skvelé,“ konštatuje Martin.

Od starších k mladším

Martin s Petrom sa zhodujú, že ešte pred pár rokmi sa národnosť rusínska viac spájala so staršou generáciou. Vzhľadom na fakt, že sa v otázke organizácie rôznych podujatí pre Rusínov angažujú už roky, jednohlasne tvrdia, že vidia výrazný posun.

„Keď človek pracuje na tejto pozícii dlhšie, vníma to. Niekedy sa nám zdalo, že k tej rusínskej národnosti sa hlásili len starší ľudia, ktorí by to chceli udržiavať. Ale akonáhle nastúpili sociálne siete, kde jedni druhých vidia, začali sa aj mladí hlásiť k rusínskej národnosti, videli úspechy našej rusínskej kultúry, kolektívov, východného obradu, začali sa ozývať. Takto sa nám darí postupne zachovávať svoje tradície. Objavujú sa aj tí, ktorí niekedy nevedeli, že sú Rusíni, nevedeli rozprávať, ale vedeli, že majú korene medzi Rusínmi, a tak sa k tomu hlásia,“ opisuje Martin.

Musel odísť, aby sa vrátil ku koreňom

Ako už bolo spomenuté, hľadať svoje korene nie je nikdy neskoro.

„V Bratislave som sa začal vracať ku koreňom. Nie rodičia priviedli ku koreňom mňa, ale ja rodičov, súrodencov a mnohých vo svojom okolí. Samozrejme bez výchovy rodičov k rusínskemu folklóru by to nebolo možné. Rusínske povedomie sa mi začalo vytvárať vtedy, keď som rusínske prostredie opustil. Vtedy som začal rusínsky aj aktívne rozprávať. Je dôležité sa ku svojim koreňom prihlásiť radšej dvakrát ako ich navždy opustiť. Veľa ľudí objavilo krásu toho, odkiaľ sú, práve v mestách“ vyznáva Peter.

Načítavam video...

A ako s úsmevom dodáva, vraj odkedy sa „prihlásil k Rusínom“, zrazu bol aj predsedom na viacerých frontoch.

„Získal som konkurenčnú výhodu. Ako Slovák som zapadal do unifikovanej Bratislavy. Akonáhle som sa začal hlásiť k rusínskym koreňom, otvorilo to nepoznané možnosti. Aj v práci, príde klient a prezradí, že má korene medzi Rusínmi. V práci mám totiž na stole položený rusínsky erb, a tak kto príde do mojej kancelárie, ten vidí na každom rohu niečo rusínske. A aj to je potrebná osveta,“ opisuje Peter, ktorý vraj v hlavnom meste rozpráva rusínskym jazykom častejšie ako v rodnom dome.

„Keď prídem domov k rodičom, tak rozprávam viac po slovensky ako v kancelárii, lebo ešte aj v Bratislave mám firmu, kde sú všetci zamestnanci Rusíni,“ dodáva s úsmevom Peter.

Načítavam video...

Najčítanejšie na My Šariš

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
          2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
          3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
          4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
          5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
          6. Deti cestujú do exotiky zadarmo
          7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
          8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
          1. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
          2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
          3. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
          4. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
          5. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
          6. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
          7. Changes to the System of Remedies
          8. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
          1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 512
          2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 581
          3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 177
          4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 674
          5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 200
          6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 4 027
          7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 068
          8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 510

          Blogy SME

          1. Štefan Vidlár: Skaza vojny
          2. Štefan Vidlár: Zhulíku, Zhulíku
          3. Rudolfa Vallová: Neriešený konflikt záujmov je podraz slušným obchodníkom
          4. Jozef Sitko: Prezidentka zamierila na "Hrad" opäť
          5. Eva Forrai: DNES NA TÉMU: Viete ako správne pripraviť steak?
          6. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
          7. Ivan Mlynár: Hrozba smrti zdravej spoločnosti.
          8. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
          1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 136 849
          2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 195
          3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 265
          4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 117
          5. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 964
          6. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 2 854
          7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 838
          8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 1 956
          1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
          2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
          3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
          4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
          5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
          6. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
          7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Šariš

          Hádzanári Prešova si v zápase s Brnom schuti zastrieľali.

          Jednoznačné víťazstvo potvrdili v závere.


          4. dec
          Prešovčania na favorita nestačili.

          Tatran ani vo svojom štvrtom zápase neuspel a stále okupuje piatu priečku.


          4. dec

          Vďaka unikátnej liečbe môžete odstrániť nielen bolesti kĺbov, ale aj ich príčinu. Stovky slovenských pacientov hovoria o prekvapivých výsledkoch. Dlhoročné problémy s artrózou či osteoporózou sú preč.


          1. dec

          Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


          28. nov

          Najčítanejšie články MyRegiony.sk

          Z kolektívnych zmlúv už vypustili dodatky.


          5. dec

          Najvyššia chorobnosť ARO je vo vekovej skupine detí do piatich rokov.


          21 h

          Za rok si mali páchatelia zarobiť viac ako stotisíc eur.


          22 h

          Jeden dostane 3400 eur, druhý päťtisíc.


          5. dec

          Blogy SME

          1. Štefan Vidlár: Skaza vojny
          2. Štefan Vidlár: Zhulíku, Zhulíku
          3. Rudolfa Vallová: Neriešený konflikt záujmov je podraz slušným obchodníkom
          4. Jozef Sitko: Prezidentka zamierila na "Hrad" opäť
          5. Eva Forrai: DNES NA TÉMU: Viete ako správne pripraviť steak?
          6. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
          7. Ivan Mlynár: Hrozba smrti zdravej spoločnosti.
          8. Soňa Fröhlichová: Hollywood – synonymum amerického filmového priemyslu, deň číslo 18 a 19
          1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 136 849
          2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 195
          3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 265
          4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 117
          5. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 964
          6. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 2 854
          7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 838
          8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 1 956
          1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
          2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
          3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
          4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
          5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
          6. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
          7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
          8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

          Už ste čítali?

          SkryťZatvoriť reklamu