PREŠOV. Práca ju napĺňa a inšpiruje. Keď si Adela Ivaničová pred piatimi rokmi otvorila v Prešove kvetinárstvo, ani netušila, že okrem predaja bude jej život obohacovať aj umelecká práca.
Okrem svadobných kytíc či kvetov na bežnú príležitosť totiž vytvára aj oku-lahodiace skvosty, zdobené kvetmi, ktorým sa venuje už úctyhodných 26 rokov.
Umenie v podobe kvetov
Skromná a sympatická žena sa vo svojom kvetinovom kráľovstve cíti ako doma. Rovnako jej lichotí aj fakt, že môže ľuďom poradiť pri výbere kytice. A hoci ju náročné obdobie počas pandémie ovplyvnilo rovnako negatívne ako viacero iných podnikateľov, nezúfa. Napriek okolnostiam venuje čas a energiu tvorbe takzvaných prírodných šiat, ktoré sú zdobené jej kvetmi.
Na túto myšlienku, ako sama priznáva, ju naviedol fotograf Patrik Minár na začiatku jej podnikania. „Keď som otvorila svoje kvetinárstvo, tak ma Patrik oslovil, aby som pre neho vytvorila nejaké aranžmány okolo hlavy na fotenie. Mal presnú predstavu, ako to chce mať, a vďaka tomu vznikla aj jeho práca ročné obdobia,“ prezrádza s úsmevom Adela, ktorej sa výsledný efekt zapáčil natoľko, že začala intenzívne premýšľať nad tým, ako by mohla svoje kvetinárstvo nejakým spôsobom oživiť.
Netrvalo dlho a prvotinou v podobe kvetinovej sukne Prešovčanka oslávila prvý rok svojho podnikania. Neskôr k nej pribudol korzet, klobúk s nohavicami, kostým lesnej žienky či anjela a z náhodnej myšlienky sa stala každoročná tradícia.
Relax aj kopec driny
Prípravu samotných šiat a doplnkov vníma Adela ako relax a v plánovaní sa doslova vyžíva. Napriek tomu priznáva, že ide o mimoriadne náročný proces, za ktorým sa ukrýva kopec driny. Hlavne začiatky, keď bola na obchod sama, boli pre ňu mimoriadne ťažké, keďže sa fotilo za plného chodu prevádzky. Oveľa zložitejšie ako výroba modelu je podľa jej slov zosúladiť všetky záležitosti okolo. „Je tu veľmi veľa stresujúcich vecí, ktoré je potrebné zabezpečiť – od kvetov cez modelku, vizážistov či fotografa. Následne to musím zosúladiť do jedného celku, čo je niekedy časovo náročné,“ hovorí Prešovčanka, ktorá sa podľa vlastných slov nemôže nikdy na nič stopercentne spoľahnúť, a preto je v niektorých situáciách dôležitá hlavne improvizácia.
Najmä ak ide o situácie, kedy niečo vypadlo v deň plánovaného fotenia. „Myslela som si, že to nedáme, ale dali sme to. V určitých chvíľach totiž mozog začne tak pracovať, že možno v danom momente vytvoríte niečo úplne iné a nečakané,“ prezrádza s úsmevom Adela, ktorá si spomína na fotenie lesnej žienky s fotografom Jánom Štovkom, ktoré sa malo podľa návrhu fotografa najskôr uskutočniť v Slovenskom raji.
Plány im však zmarilo počasie, a tak nastúpila improvizácia. „Pôvodne mal byť anjel fotený tak, že modelkabude vychádzať z machu, nakoniec sme to fotili na Sigorde, kde nám napadal sneh a ja som sa potom dva dni modlila, aby vydržal,“ dopĺňa kvetinárka.
Fantázia na plné obrátky
Adela sa pri svojich výtvoroch spolieha hlavne na svoju fantáziu, pretože aby šaty dokázala vytvoriť, potrebuje si najskôr vytvoriť konštrukciu, do ktorej môže kvety vkladať. Najnáročnejší v tomto prípade je fakt, že celé finálne fotenie musí prebehnúť takpovediac na prvý šup. „Konštrukcia je taká, že ani nedýchate a dúfate, aby to tam všetko držalo pokope aspoň na tú chvíľu, keďže je to všetko improvizovane zložené,“ hovorí kvetinárka, ktorej k srdcu najviac prirástli kvetinové nohavice a klobúk. „Sukne a korzety – to sa opakuje, ale nohavice sú niečo, čo som naozaj ešte nevidela,“ netají nadšenie Adela, pre ktorú je práca skutočným obohatením.
Na otázku, čo je pre ňu najväčším benefitom, má odpoveď jasnú. „Musím byť pri tom skutočne šťastná a tvoriť s radosťou,“ uzavrela kvetinárka.
