Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky
SOM REPORTÉR

Predsudky i stereotypy: Aké šance majú Rómovia na trhu práce

Síce disponujú záujmom pracovať, no aj napriek tomu si už dlhodobo nevedia nájsť vhodné pracovné miesto.

Tento článok vznikol vďaka projektu Som reportér - aj váš text môžeme publikovať, stačí nám ho poslať. Tento článok vznikol vďaka projektu Som reportér - aj váš text môžeme publikovať, stačí nám ho poslať.

Síce disponujú záujmom pracovať, no aj napriek tomu si už dlhodobo nevedia nájsť vhodné pracovné miesto.

Dôvody, ktoré im v tom bránia, však obyvatelia osady v Krivanoch dokážu definovať. Niektorí za problém považujú nedostačujúce vzdelanie: „Chcel by som sa zamestnať na stavbe. Nemám však maturitu ani výučný list,“ hovorí Jaroslav, ktorého prekvapilo zistenie, že maturita nie je limitovaná vekom a môže si ju dokončiť aj teraz.

Majú intenzívny pocit diskriminácie

„Mám už 34 rokov. Myslel som si, že som na to starý. Možno to skúsim, ak mi s tým niekto pomôže.“

Skryť Vypnúť reklamu

Značnou prekážkou môže byť pre niekoho aj dĺžka pracovnej doby. „Mám 5 detí, z toho dve ešte nechodia ani do školy či škôlky. Nemôžem ísť preto pracovať na 8 hodín denne. Vyhovovali by mi 4 hodiny, od ôsmej ráno do dvanástej dopoludnia,“ vysvetľuje Martina.

Väčšina obyvateľov však najväčší problém vidí aj naďalej v diskriminácii.

Firmy ich podľa vlastných slov nechcú zamestnať práve z dôvodu ich etnickej príslušnosti.

Na konkrétny príklad si spomenul obyvateľ osady Emil, ktorý prednedávnom kontaktoval potenciálneho zamestnávateľa: „Akonáhle počuli, že som Róm, teda, že mám rómsky prízvuk, povedali mi, že momentálne nemajú záujem o nových pracovníkov, keďže pracovné pozície majú obsadené. Na svojej stránke majú ešte stále napísané, že hľadajú zamestnancov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Riešením by mohli byť sociálne podniky

Konkrétne spôsoby, ako minimalizovať diskrimináciu v pracovnom prostredí, predstavil Ábel Ravasz, sociológ a bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity: „Jedno riešenie, čím sa snažíme vylepšiť prístup zamestnávateľa k rómskym uchádzačom, je možnosť vytvorenia sociálnych podnikov cez nový zákon o sociálnej ekonomike. Ak sa zamestnávateľ registruje ako sociálny podnik, vie dostať podporu za každého znevýhodneného uchádzača o zamestnanosť, koho si zoberie. Je to zákonom upravená, celoštátna vec. Ďalší zaujímavý, štátom podporovaný prístup je pilotný program z Podbrezovej, kde sa zamestnali koordinátori priamo v osadách, ktorí sa starali o to, aby ľudia naozaj aj dorazili do práce každý deň. Podnik - železiarne - zároveň dostali podporu na platy ako aj na mentorov.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ani nájdená práca nemusí byť úspechom

Nájdenie pracovnej pozície však nemusí byť garanciou úspechu.

To dokazuje aj negatívna pracovná skúsenosť obyvateľov osady v susednom Česku.

Siedmi muži doplatili na svoju dôverčivosť a zároveň neopatrnosť, keďže pred príchodom do zahraničia nepodpísali pracovnú zmluvu. Zo sľúbených peňazí dostali len zálohu na jedlo.

„Pracovali sme v meste Třebíč, vysádzali sme tam stromčeky, za deň sme ich vysadili približne 3000 kusov. Robili sme tam 2 mesiace. Dohodli sme sa s mužom, ktorý nám sprostredkoval prácu, že nás bude vyplácať každý mesiac. Po mesiaci sme sa začali pýtať na výplatu. Sľúbil nám, že nás nasledujúci týždeň určite vyplatí, keďže mu peniaze zatiaľ neprišli. Nemali sme dôvod neveriť mu. Po 2 mesiacoch práce sme sa ho na peniaze pýtali opäť, nechceli sme už počúvať jeho výhovorky. Predsa máme svoje rodiny a chceli sme im poslať peniaze. Zamestnávateľ sa nám vyhrážal, došlo aj k fyzickému napadnutiu. Spolu s ostatnými sme sa rozhodli, že sa vrátime naspäť domov, a to aj napriek tomu, že sme vedeli, že peniaze už nikdy neuvidíme. Báli sme sa,“ opisuje nepríjemný zážitok Milan.

Chybou bola chýbajúca zmluva

Návrat na Slovensko v čase pandémie podľa Pavla sprevádzali komplikácie.

„My sme nevedeli o tom, čo sa na Slovensku deje. Mali sme kúpené lístky na vlak z Trnavy domov. Volali sme starostovi obce, povedal nám, aby sme ale nikde nešli. Potom nás zobrala polícia a zabezpečili nám odvoz domov.“

S odstupom času si uvedomujú, že najzávažnejšou chybou bola absentujúca pracovná zmluva.

„Kvôli tomu, že sme nemali uzatvorenú zmluvu, teraz nemôžeme dokázať, že nám zamestnávateľ dlží peniaze. My sme sa v takých veciach nevedeli orientovať, vtedy nám s tým nemal kto pomôcť. Zaujímalo nás len to, že si zarobíme nejaké peniaze a budeme schopní postarať sa o naše deti. Určite by sme chceli, aby na takéto veci bol človek, ktorý tomu rozumie a vedel by nám poradiť.“

Milan v závere rozprávania zdôraznil, že si Česko ako miesto práce nevybrali náhodou.

„Boli sme tam za prácou aj predtým, pracovali sme na inej pozícii a musím povedať, že to bol veľký rozdiel. Zamestnávateľ Róm sa k nám správal oveľa úctivejšie. Nevyvyšoval sa a ani nezneužíval svoje postavenie. Mám pocit, že je to možno tým, že Rómovia držia spolu. Alebo sme len mali šťastie na dobrého človeka.“

Verejnoprospešné práce sú najbežnejšie, majú ale negatívnu konotáciu

Podľa sociológa Michala Vašečku, začleňovanie Rómov do pracovného procesu je stále neefektívne: „Riešení tohto problému je mnoho, niektoré aj boli uplatnené, väčšina vyskúšaná pilotne a opakovane, ale štát si nie všetky osvojil. V tej najvšeobecnejšej podobe je všetko treba orientovať na 3 priority paralelne, teda žiadnu neprioritizovať, postihovať diskrimináciu, motivačné programy by nemali byť trvalé, keďže v niečom môžu byť z dlhodobého hľadiska stigmatizujúce a najmä vzdelávanie. Čo je ale samozrejme problém, keďže celé školstvo padá ako kameň. Zrejme poznáte výsledky PISA na Slovensku, kde je Slovensko každým rokom horšie...“

Zaužívanou formou zamestnávania Rómov sú verejnoprospešné práce, ktoré však dnes majú pomerne negatívnu konotáciu.

Niet sa čomu čudovať, keďže sú zaťažované dezinformáciami typu, že pri ich vykonávaní dostávajú pracovníci veľké peniaze za minimálne úsilie.

Po sociálnych dávkach, ktorými Rómovia zneužívajú sociálny systém, ide pravdepodobne o najrozšírenejší stereotyp.

V rámci verejnoprospešných prác si jednotlivec odrába dávky v hmotnej núdzi vo výške 60 eur. Podľa príslušnej legislatívy musí odpracovať 32 hodín mesačne.

Existujú aj menšie obecné služby (MOS), ktoré predstavujú dohodu medzi obcou a klientom. V takom prípade občan dostane 63,07 eur, za ktoré musí odpracovať minimálne 64 a maximálne 72 hodín mesačne.

Obidve formy verejnoprospešných prác môžu obyvatelia vykonávať súčasne.

Ďalšou možnosťou je program Cesta na trh práce, s možnosťou poberania minimálnej mzdy v rámci pracovného pomeru. Podmienkou je, aby bol občan zaevidovaný na úrade práce.

Napíšte nám svoj vlastný príspevok!

Deje sa vo vašom okolí niečo zaujímavé? Viete o príbehu, ktorý nesmie na našich stránkach chýbať? Urobili ste rozhovor so zaujímavými ľuďmi z regiónu? Podarilo sa vám odfotiť alebo natočiť niečo nezvyčajné? Využite jedinečnú príležitosť a staňte sa reportérom týždenníka MY! Stačí sa iba prihlásiť a poslať nám svoj príspevok.

*Upozornenie: Texty komerčného charakteru nezverejňujeme, ďakujeme za pochopenie.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 857
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 984
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 347
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 630
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 441
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 6 413
  7. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 402
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 349
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 239
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 164
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z MY Šariš

Kriačok ľalijovij vyrástol nanovo v podaní Dynamixu

Skupina vdýchla vizuálnu podobu jednej z najznámejších rusínskych piesní.

Skupina Dynamix pustila do sveta nový videoklip.
Ilustračné foto.

Na prvom tréningu bolo len osem hráčov

Covid opäť úraduje aj medzi hráčmi Tatrana.

Prvý tréning hádzanárov.

Levoča má nový skvost, vynovili niekdajší Kláštor minoritov

Po desiatich rokoch ho začnú opäť využívať, po študentoch prídu turisti.

Jednotlivé fasády átria po obnove.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?