Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Vaščák o tom, ako si ho vyhľadal víťaz Zlatej lopty, Lige majstrov, odmenách i návrate na východ

Má skúsenosti z Ligy majstrov či Serie A. Od leta je hráčom treťoligových Krompách.

Blažej Vaščák (pri lopte) v drese Petržalky v stretnutí proti Kairatu Almaty.Blažej Vaščák (pri lopte) v drese Petržalky v stretnutí proti Kairatu Almaty. (Zdroj: TASR)

KROMPACHY. Presne 28. septembra 2020 ubehlo 15 rokov od pamätného víťazstva Artmedie Bratislava na Estádio do Dragao, kde čierno-bieli dokonale šokovali miestnych „drakov z Porta“.

Nielen za pamätným obratom, kedy zverenci trénera Vladimíra Weissa staršieho, otočili vývoj stretnutia z 2:1 na 2:3, sme sa obzreli s Blažejom Vaščákom, toho času hráčom treťoligových Krompách, ktorý za Artmediu vtedy nastúpil vo všetkých šiestich zápasoch skupinovej fázy Ligy majstrov.

Súvisiaci článok Hral po boku legiend, jazdil na Felicii. Dnes buduje vlastnú značku Čítajte 

Počas leta ste sa rozhodli vymeniť druhú ligu za tretiu. Upísali ste sa Krompachom. Ako sa zrodil váš prestup? Prečo práve Krompachy?

SkryťVypnúť reklamu

Keďže situácia po korone spôsobila, že všetko bolo také rozhárané a posunuté a ponuky, ktoré som mal, boli buď nevyhovujúce, alebo nekonkrétne, rozhodol som sa napokon pre ponuku z Krompách. S pánom Biľom (prezidentom klubu) sme už pred pár rokmi boli dohodnutí, že sa ešte raz vrátim do Krompách, kde som začínal, a teraz som to vyhodnotil tak, že nastal ten správny čas.

Tretiu ligu možno označiť za amatérsku prípadne poloamatérsku súťaž. Ako amatéri nastupujú dokonca aj hráči lídra z Humenného. Je to z vášho pohľadu definitívna bodka za profesionálnou kariérou?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte to neberiem ako ukončenie profesionálnej kariéry, skôr, ako som spomenul, je to splnenie sľubu. Uvidíme, čo bude v zime. Ak bude záujem a bude mi to dávať zmysel, tak budem pripravený pokračovať i na vyššej úrovni. Okrem spoločných tréningov sa venujem i individuálnym, aby som nevypadol zo zaužívaného rytmu. Čo sa týka pôsobiska, preferoval by som také, ktoré by bolo v blízkosti môjho domova.

SkryťVypnúť reklamu

A čo do štatútu súťaže, či je súťaž amatérska, prípadne poloamatérska, myslím si, že sa môžeme baviť čisto o amatérskej lige. Poloamatérska začína byť už druhá liga. My Slováci si stále len čosi nahovárame, ale od profesionalizmu sme ešte stále vzdialení – a to i v najvyššej súťaži.

Ponuky z vyšších súťaží ste počas leta neevidovali?

Ponuky boli i z vyšších súťaží, ale ako som spomenul, buď to bolo nekonkrétne, alebo to nevyhovovalo mne.

Pochádzate zo Širokého pri Prešove. Miestny klub účinkuje v piatej lige. Ponuku z vášho rodiska neprišla? V klube aktuálne účinkuje aj ďalší hráč, ktorý hral vo vyšších súťažiach – stredopoliar Miroslav Poliaček. Široké by tak mohlo mať na piatu ligu ozaj kvalitný stred poľa...

(Úsmev). S Mirom sme rovesníci, niekoľko zápasov sme spolu odohrali i v mládežníckych kategóriách. Ktovie, možno sa opäť raz stretneme. Do budúcna mám totižto v pláne vrátiť sa i do môjho rodiska, kedy to však bude, to zatiaľ neviem povedať.

SkryťVypnúť reklamu

Máte za sebou prvé zápasy v tretej najvyššej súťaži. Ako hodnotíte jej kvalitu?

Myslím si, že je ešte skoro dávať nejaké rozsiahlejšie hodnotenia, keďže proti viacerým mužstvám som ešte nehral. Každopádne, videl som množstvo šikovných futbalistov a taktiež som pocítil množstvo tvrdých súbojov (úsmev).

V minulej sezóne ste s Banskou Bystricou bojovali o postup do Fortuna ligy. II. liga bola po nástupe koronavírusu najprv prerušená, neskôr sa hovorilo o tom, že bude predčasne ukončená, napokon sa dohrala v pozmenenom formáte. Ako ste vtedy z pozície hráča hodnotili kroky SFZ?

Ako rozhodnutie ÚLK, tak i rozhodnutie SFZ, keďže sú to riadiace orgány našich dvoch najvyšších súťaží, boli rozporuplné a verejne kritizované. Je potrebné tiež spomenúť, že tí, ktorých sa to bytostne týkalo, a teda hráči, boli z rozhodovacieho procesu úplne vynechaní. A to celé aj napriek tomu, že naša hráčska asociácia ÚFP, urobila prieskum, v ktorom hráči dali najavo svoj názor. Napriek tomu sa rozhodlo o nás bez nás. Pritom argumenty, ako už teraz vieme, boli zavádzajúce a súťaž sa mohla dohrávať regulárne a v pôvodnom formáte. To by sme ale na Slovensku museli hľadať spôsoby, ako to spraviť, a nie dôvody, ako tak nespraviť.

Pravidla súťaže sa menili v jej priebehu. Mám na mysli nielen to, že sa súťaž dohrávala s menším počtom účastníkov, ale i to, že o jej víťazovi rozhodla baráž. Bol to správny krok? Čo na neho hovoríte?

Bolo to absolútne neregulárne a zlé rozhodnutie. Počas sezóny upraviť pravidlá, aby sme vyzerali dobre. Najhoršie na tom bolo, že vo svete sa z nás smiali a nechápavo krútili hlavami, čo sme to dokázali vymyslieť. Situácia, čo do vývoja pandémie, bola u nás pritom priaznivá, ak nie najlepšia.

Na jeseň ubehne 15 rokov od úspešného účinkovania Artmedie v Lige majstrov. Aké spomienky sa vám na toto obdobie vynárajú?

Ani sa mi nechce veriť, že je to už pätnásť rokov. Je to niečo, za čo musím byť vďačný najmä Pánu Bohu, že som mohol byť súčasťou toho celého, pretože teraz aj s odstupom času vidíme, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Sú to neskutočne nádherné spomienky, ktoré nám nikto nevezme. Akurát mi je ľúto, že z takýchto úspechov nevieme my Slováci viac profitovať a odpichnúť sa k ešte lepším, ako napríklad Česi. Je to u nás akosi naopak, miesto toho stagnujeme, ak necúvame, a stále sa len čudujeme. Príkladov je mnoho a nemusím ich ani spomínať.

Ešte predtým, ako Artmedia postúpila do hlavnej fázy, musela prejsť cez predkolá. Pamätným je hneď 1 zápas proti Kairatu Almaty, kde ste po heroickom výkone a góloch v závere postúpili do ďalšieho kola. Aké boli po spomínanom zápase oslavy, čo vám po nervy-drásajúcom výkone a víťazstve povedal tréner Weiss?

Úprimne, nespomínam si už na to, čo konkrétne povedal po zápase tréner Weiss. Bola to obrovská radosť nielen na ihrisku, ale i v kabíne. Radosť bola o to väčšia, že sme vedeli, že sme ušli hrobárovi z lopaty.

Druhé kolo a famózny výkon zavŕšený piatimi gólmi do siete Celticu. V stretnutí ste sa presadili aj vy, zvyšovali ste na 2:0. Nebyť vášho gólu, zápas sa mohol vyvíjať inak. Bol tento gól najdôležitejší vo vašej kariére?

To je už len v rovine teórie, či by sa zápas vyvíjal inak, alebo nie. A či to bol najdôležitejší gól? Určite jeden z najdôležitejších, ale rovnako ma teší i prihrávka na prvý gól, keďže ten padol po ukážkovej akcii. Vždy mi robilo radosť, keď som mohol prihrať spoluhráčovi na gól do prázdnej brány.

Celtic vám v odvete porážku odplatil. Triumfoval 4:0. Posledný gól strelil 8 minút pred koncom, a teda spolu s nadstaveným časom mal ešte viac ako desať minút na vyrovnanie a vynútenie si predĺženia. Ako si na nich spomínate? Bola to hra na defenzívu?

Pre každého z nás to bolo niečo úplne nové, hrať pred 60-tisícovým kotlom s tým, že na postup nám stačí aj prehra. Do stretnutia sme však vstúpili s tým, že chceme byť aktívni a streliť aj nejaký ten gól. Najhoršie chvíle sme v zápase zažívali medzi 55. a 75. minútou, kedy sme boli pod veľkým tlakom. Paradoxne, po štvrtom inkasovanom góle, kedy bol súper na dostrel, sme ho už do ničoho nepustili a napriek veľkým nervom sme postup udržali.

V nasledujúcom kole natrafila Artmedia na Partizan. V odvete nastala obdobná situácia ako v zápase proti Kairatu či Celticu. O postupujúcom sa rozhodovalo v závere dvojzápasu. Kedy to pre vás osobne boli najväčšie nervy? V zápase proti Kairatu, Celticu či Partizanu?

Každý zápas mal svoj vlastný, osobitný príbeh. Ako hovoríte, rozhodovalo sa v záveroch. S odstupom času si dovolím tvrdiť, že najväčší nervák to bol s Kairatom, keďže bez tohto šťastného konca by neboli ďalšie. V tomto stretnutí sme si na svoju stranu naklonili Božie požehnanie i šťastie. Išli sme mu oproti a pevne ho uchytili.

Celtic a Partizan sú klubmi, ktoré sú známe veľkou priazňou fanúšikov. Kde to bolo z tohto hľadiska v závere dvojzápasu náročnejšie? V Škótsku či Srbsku? Koho fanúšikovia sa ukázali ako horkokrvnejší?

Ako jedni, tak aj druhí boli fantastickí a aj teraz, keď si na to spomeniem, mám husiu kožu. Ak by som ale mal odovzdať cenu horkokrvnosti, tak určite Srbom.
Zápasom o všetko bol zápas proti Partizanu.

Aký bol vtedy v šatni vypísaný bonus za postup?

Popravde, pred zápasom sme nemali nič sľúbené. Riešili to starší hráči – lídri, aj to, keď už bolo po zápase. Kto si však myslí, že sme dostali rozprávkové odmeny, je na omyle. Ja ako mladý som sa nesťažoval, v tom čase som to bral inak. Spätne však môžem konštatovať, že to bolo veľa muziky za málo peňazí.

Azda najpamätnejším stretnutím Artmedie v skupinovej fáze bol zápas proti Portu. Po polčase ste prehrávali 2:1, no napokon ste vyhrali 2:3. Ako si na naň spomínate?

Tesne pred odchodom do šatní sa nám zásluhou krásneho gólu Peťa Petráša podarilo znížiť na rozdiel gólu a to bola neskutočná vzpruha.
Tréneri zareagovali správne, striedali smerom do ofenzívy, čo sa nám vyplatilo a získali sme vôbec prvé body pre slovenský klub v skupinovej fáze Ligy majstrov.

Pred posledným zápasom ste mali nádej na postup. Stačilo zdolať práve Porto. Stretnutie sa vtedy hralo na veľmi ťažkom teréne. Skončilo sa remízou. Vy osobne ste nastúpili ako striedajúci hráč a mohli ste sa stať hrdinom zápasu. Po prihrávke Kozáka v 64. minúte ste sa dostali do veľkej šance, avšak tiesnený a zdá sa, že aj faulovaný, ste do odkrytej brány zakončiť nedokázali. Mala sa vtedy po faule na vás pískať penalta?

Všetci okrem rozhodcu videli, že sa penalta, a to nielen po faule na mňa, pískať mala. Priznám sa, mátalo ma to ešte riadne dlho, ale asi to tak malo byť. Treba uznať, že sme v danej dobe nemali štadión k súťaži, ktorú sme hrali. Hralo sa na ťažko spôsobilom teréne a možno aj preto diplomacia nechcela, aby sme postúpili ďalej. To je ale už len hypotéza.

Zápas sa hral doslova na blate. Lopta menila smer inak, ako by to bolo na spôsobilej hracej ploche. Ovplyvnila hracia plocha výsledok stretnutia?

Nemyslím si to. Naopak, hracia plocha bola rovnaká pre obe strany.

Mali ste niečo sľúbené pred odvetou s Portom? Hralo sa o postup zo skupinovej fázy Ligy majstrov, prepisovali ste históriu.

Situácia bola obdobná ako pred stretnutím s Partizanom. História sa prepisovala, pretože sme prvé a zatiaľ jediné mužstvo, ktorému sa podarilo získať body v skupine Ligy majstrov a kvalifikovať sa zo skupiny ďalej, vtedy do štvrťfinále Pohára UEFA.

Vydarené pôsobenie v Artmedii vám vynieslo angažmán v Taliansku. Ako dlho vás Taliani sledovali?

Ako som sa neskôr dozvedel od skauta tímu, okrem zápasov Ligy majstrov ma videli asi v ďalších desiatich zápasoch – domácej ligy či reprezentácii do 21 rokov. Pôsobenie v Taliansku bola pre mňa vysoká škola futbalu a zmenila mi celkový pohľad na futbal. Zistil som tam, čo znamená slovo profesionál. Dalo mi to veľa aj po osobnej stránke, naučil som sa reč, získal nové priateľstvá. Opäť musím poďakovať Bohu, že som mal možnosť hrať proti najlepším z najlepších. V roku, keď som prestúpil do Talianska, vyhralo národné mužstvo svetový šampionát a ako mi povedal jeden bývalý spoluhráč, medzi rokmi 1998 – 2008 to bola zlatá éra talianskeho futbalu.

Boli podmienky v Taliansku najlepšími vo Vašej kariére?

Áno.

Aktuálne pôsobíte i v Únii futbalových profesionálov, kde ste hospodárom. Aké sú vaše úlohy?

Tých úloh je viac. Spomeniem napríklad výber členského, aktualizáciu členov, komunikáciu s nimi, ako aj s potencionálnymi partnermi, návštevy klubov, spoluorganizácia vzdelávania členov a, samozrejme, aj ďalšie veci, ktoré sú potrebné.

Pred 2 rokmi ste aj napriek výraznej podpore hráčov neboli zvolený ako člen ÚFP do orgánov SFZ. Vzťahmi medzi týmito organizáciami to zaiskrilo. Aké sú dnes?

Bohužiaľ, nie ideálne. A to aj napriek tomu, že ÚFP je členom medzinárodnej organizácie FifPRO, ktorá má podpísanú dohodu s FIFOU, ktorá je nadradeným orgánom SFZ. SFZ nás neakceptuje ako riadneho a jediného zástupcu hráčov na Slovensku. Ignorujú nás a vynechávajú z pracovných skupín v dôležitých otázkach týkajúcich sa futbalu, ako i posledne, čo sa týka komory pre riešenie sporov.

Aký ste mali dojem z výhry Medveďa nad Muchom vo voľbách do orgánov SFZ?

Dojem z víťazstva Tomáša Medveďa? Ak vyhrá zástupca hráčov, ktorého podporilo takmer dvakrát mene hráčov a takmer žiadny profesionál a ktorého si ani nemôžu voliť hráči, k tomu nie je čo dodať.

Nedávno som sa v rozhovore s hokejistom Branislavom Rapáčom bavil aj na tému financií. Hovoril, že hráčske asociácie sú veľmi dôležité a že hráči by mali za svoje peniaze viac bojovať. Aký je váš názor na túto problematiku? Sú nevyplatené meškajúce mzdy či odmeny bežnou súčasťou slovenského futbalu?

Úplne s ním súhlasím. Je to štandard, ktorý je súčasťou každej vyspelejšej krajiny, a keďže Slovensko sa za takú považuje, neviem, prečo sa tomu tak bránime? Čo sa týka futbalu u nás a vyplácania miezd, treba povedať, že výrazným pričinením Únie futbalových profesionálov sa táto platobná disciplína klubov zlepšila. Na druhej strane každoročne ešte evidujeme väčšie prípady, keď klub nedodrží zmluvné podmienky. Naposledy to boli prípady v Nitre, Poprade, Senici, predtým v Košiciach či Banskej Bystrici. Špeciálnou kapitolou je neuhradenie poslednej mzdy pred koncom kontraktu a podobne.

Máte aj vy podobnú negatívnu skúsenosť s nevyplatením mzdy či odmeny, prípadne predčasnej výpovede kontraktu bez udania dôvodu? Ak áno, kde to bolo?

Áno, mal som konkrétnu skúsenosť. Bolo to, ako som popísal vyššie, neuhradenie poslednej výplaty, respektíve prémie, príspevku na bývanie. Bolo to tak v Skalici a Senici.

Nielen v Lige majstrov, ale i v zahraničných súťažiach ste nastúpili proti viacerým hviezdnym futbalistom. Ktorí z nich vám najviac utkvel v pamäti a čím?

Vypichol by som Pavla Nedvěda. Zaskočil ma tak, že na to nikdy nezabudnem. Pred zápasom s Juventusom si ma vyhľadal, vedel, že na súpiske je Slovák a prišiel ma osobne pozdraviť. Spýtal sa ma, ako sa mi tu páči a po zápase mi sľúbil 2 dresy.

Zvykli ste si po stretnutiach meniť dresy? Ak áno, koho dres máte doma, prípadne koho dres si najviac ceníte?

Áno, mám celkom slušnú zbierku. Prvenstvo v tomto smere patrí práve Pavlovi Nedvědovi, ktorého som spomenul v predošlej odpovedi.

Najčítanejšie na My Šariš

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
          2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
          3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
          4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
          5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
          6. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
          7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
          8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
          1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
          2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
          3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
          4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
          5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
          6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
          7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
          8. Zimná ríša divov Maďarska
          1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 236
          2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 6 253
          3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 5 100
          4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 941
          5. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 2 771
          6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 456
          7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 396
          8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 754

          Blogy SME

          1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
          2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
          3. Ľubomír Maretta: Melódia
          4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
          5. Tomáš Vodvářka: Výročí soudružských poprav
          6. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
          7. Matej Farkas: Lungo a citronáda
          8. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
          1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 454
          2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 9 456
          3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 858
          4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 502
          5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 339
          6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 622
          7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 278
          8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 227
          1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
          2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
          3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
          4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
          5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
          6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
          7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
          8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Hlavné správy z MY Šariš

          Vďaka unikátnej liečbe môžete odstrániť nielen bolesti kĺbov, ale aj ich príčinu. Stovky slovenských pacientov hovoria o prekvapivých výsledkoch. Dlhoročné problémy s artrózou či osteoporózou sú preč.


          1. dec

          Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


          28. nov
          Ilustračná fotografia.

          Východniarom sa vcelku darilo.


          28. nov

          Možnosť ušetriť na donáške prostredníctvom lojalitného programu Wolt+ majú už aj zákazníci v Košiciach. Spoločnosť Wolt sa ho po úspešnom štarte v hlavnom meste rozhodla priniesť aj Košičanom.


          24. nov

          Najčítanejšie články MyRegiony.sk

          HIPEC sa využíva vtedy, keď zlyháva systémová liečba chemoterapiou.


          2. dec

          Osídlenie pochádza z mladšej doby kamennej.


          23 h

          Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


          1. dec

          Zadržané osoby skončili v policajnej cele.


          22 h

          Blogy SME

          1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
          2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
          3. Ľubomír Maretta: Melódia
          4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
          5. Tomáš Vodvářka: Výročí soudružských poprav
          6. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
          7. Matej Farkas: Lungo a citronáda
          8. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
          1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 454
          2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 9 456
          3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 858
          4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 502
          5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 339
          6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 622
          7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 278
          8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 227
          1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
          2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
          3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
          4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
          5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
          6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
          7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
          8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

          Už ste čítali?

          SkryťZatvoriť reklamu