PREŠOV. Deň bez čítania si pán Ján Slávik už asi ani nevie predstaviť. Učiteľ, ktorý svoj život zasvätil žiakom, našiel svoju lásku aj v písanom slove.
V uplynulých dňoch oslávil úctyhodné jubileum – sto rokov. Ani trojciferné číslo pri veku mu však nebráni v tom, aby dennodenne navštívil prešovskú knižnicu. Je to jeho láska i jeho rituál zároveň.
A pri tejto oddanosti na neho nemohli tamojšie pracovníčky zabudnúť. Dostal od nich oslavu aj s originálnym darčekom.
Jedinečný čitateľský preukaz
Ján Slávik má vo svojom rodnom liste 24. jún 1920.
Narodeniny tak oslavuje zároveň aj s meninami. Tie tohtoročné boli obzvlášť veselé, keďže sa ich dožil pri zdraví a zablahoželať mu chcel každý.
Jedna z osláv sa uskutočnila aj v jednej z pobočiek prešovskej Knižnice P. O. Hviezdoslava.
Tamojšie dámy spomedzi knižničných regálov si svojho najstaršieho čitateľa krásne uctili.
Čitáreň vyzdobili stovkou balónov, oslávenec dostal kvety a tortu a k tomu aj dva originálne darčeky. Jedinečný čitateľský preukaz a členské zdarma, s neobmedzenou platnosťou.
„Takéto darčeky odovzdávame len našim najstarším čitateľom, ktorí už majú 100 rokov,“ žartovali knihovníčky.
Prichádza medzi knihy každý deň
Ako prezradili, pán Slávik je ich dennodenným návštevníkom, ktorý prichádza v stabilnom čase, hneď zrána, so železnou pravidelnosťou.
„Vždy s úsmevom, polichotí, je to náš obľúbený čitateľ,“ zhodli sa dámy.
A jubilant im však nič neostal dlžný. „Bodaj by som tu nechodil rád, keď sú tu také krásne ženy,“ lichotil s úsmevom.
Darmo, jeho galantnosť sa nedala zaprieť. Svojím úsmevom a príjemným vystupovaním si človeka získa na prvý pohľad.
„Je veľmi životaschopný. V knižnici je prakticky neustále a po koronakríze bol prvým čitateľom, ktorý nám klopal na dvere,“ prezradila o ňom riaditeľka knižnice Iveta Hurná.
Srdcom v prírode a s knihami
Ján Slávik porozprával, že jeho dvoma veľkými záľubami sú knihy a príroda. Je vášnivým turistom, ktorý má prechodené široké okolie aj spolu s ďalšími kamarátmi z turistického spolku.
Každý rok je pravidelným účastníkom Silvestrovského výstupu na Šarišský hrad, kde svojou kondíciou zahanbí aj oveľa mladšie ročníky.
Tú si pestuje napríklad aj každodennou prechádzkou do knižnice na Hlavnej.
Povolaním bol Ján Slávik učiteľom. Blízky mu bol ruský jazyk, rád má preto napríklad diela ruských klasikov – Puškina, Gogoľa či Dostojevskeho.
Záležať si však dáva aj na tom, aby mal prehľad, čo sa deje. Preto si pravidelne ráno prečíta dennú tlač.
Tajomstvo dlhovekosti?
Zaujímalo nás, čo by pán Slávik odporúčal, aby sa človek dožil takého veku pri takom zdraví ako on.
Recept vysypal automaticky: „Nefajčím, takmer nepijem alkohol. Vyhýbam sa mastným jedlám. Za celý život som nezjedol možno ani kilo slaniny,“ vymenúva oslávenec.
A ako nezabudol dodať, základom je mať šťastie. To on vraj mal celý život.
A to i v podobe jeho milovanej manželky, na ktorú si s úsmevom spomína dodnes. A že je humorista, to potvrdil aj ešte jednou teóriou.
„Viete, prečo žijem tak dlho? Lebo som v mladosti neposlúchal. A tak som ešte dostal príležitosť to napraviť,“ žmurká storočný oslávenec.
