Nádej im oheň nezobral

PREŠOV. Tragický výbuch plynu na Mukačevskej ulici v Prešove otriasol celým Slovenskom. Nešťastie, ktoré si vyžiadalo niekoľko obetí, zmenilo nenávratne životy desiatkam Prešovčanov.

Deň, ktorý mal byť čarovnou mikulášskou spomienkou, sa bude na dlhé roky viazať na spomienky spojené s výbuchom, šľahajúcimi plameňmi z prázdnych okien, na výkriky zúfalých ľudí a strach o najbližších. Tí, ktorí túto tragédiu neopísateľných rozmerov prežili, majú každý deň pred očami dym, trosky, oheň a popol...

Bola doma po nočnej

Jednou zo zachránených je aj pani Silvia Hrebeňárová, ktorá žila na 10. poschodí a v čase výbuchu bola po nočnej smene doma. Pre týždenník MY NOVINY VÝCHODU nám poskytla rozhovor, v ktorom podrobne opisuje priebeh nešťastia. Po rozhovore s ňou je nám hrôzostrašný obraz tragédie ešte jasnejší.

V tichom rozprávaní ožívajú výkriky susedov, neuveriteľná horúčava, zaľahnuté uši, dym, pocit beznádeje a zúfalstva, všetko, čím si musela pani Silvia krátko po dvanástej hodine 6. decembra prejsť.

„Prišla som domov po nočnej. Pamätám si, ako som tesne pred tým nešťastím volala s dcérou a jej malým synom cez videohovor. Popravde, stále mi to celé príde ako jedna veľká nočná mora. Ako keď pozeráte katastrofický film v televízii, ale odrazu zistíte, že v ňom žijete,“ hovorí Silva.

V čase výbuchu sedela v obývacej miestnosti a pomaly sa chystala na odpočinok po nočnej smene. Ak by sa uložila na spánok o pár minút skôr, bol by večný.

„Sedela som na gauči a odrazu som začula výbuch. Zaľahlo mi v ušiach, nechápala som, čo sa deje. Bála som sa otočiť, asi som podvedome vedela, že to bude niečo strašné. Celá moja kuchyňa bola jedna veľká diera. Bola preč. Videla som z paneláku von. Nič z kuchyne už viac neexistovalo. Všetky steny boli zrútené.“

Silvia H.: Odrazu krik prestal

Keď si uvedomila, čo sa stalo, vybehla na chodbu, no schodisko vrátane výťahu bolo kompletne zrútené.

„Počula som kričať susedu. Chcela som jej ísť na pomoc, no všade bol dym, takže som nevedela určiť presné miesto, kadiaľ mám ísť. Odrazu krik prestal,“ ďalej opisuje hrôzostrašný obraz, ktorý má dodnes pred očami.

Pani Silvia nám povedala, že aj vďaka jej práci záchranárky vedela konať napriek šoku racionálne. Aj to jej pravdepodobne zachránilo život.

„Dostala som sa na balkón, mávala som rukami o pomoc. Na deviatom poschodí bol hasič. Povedal, že nech idem do vedľajšej izby. Bála som sa tam ísť, pretože som cez steny videla plamene. Praskali tam steny, bolo počuť padať kamienky. Neviem, ako dlho to trvalo, pre mňa to bola večnosť,“ spomína na desivé momenty

„Na poslednú chvíľu som si zobrala vetrovku, aby mi nebola zima. To mi poradil môj známy, ktorý je hasič a s ktorým som po výbuchu komunikovala. Taktiež mi aj poradil, aby som počúvala len hasičov a riadila sa ich pokynmi. Zachránili ma,“ dodáva.

Tak ako všetky obete výbuchu, aj pani Silvia prišla v priebehu niekoľkých sekúnd o všetko.

„Viete, ja som slobodná matka celý život. Na všetko som bola sama. Všetky veci v byte, ktoré som mala, som si zabezpečila sama. Či už ide o nábytok, bicykel či elektrospotrebiče. Je hrozný pocit vedieť, že som prišla úplne o všetko. Teraz musím začať znova od nuly.“

Bez dokladov, len s mobilom

Keď sa to všetko stalo, mala pri sebe len mobil.

„Hľadala som doklady, no v tých ruinách som ich nevedela narýchlo nájsť. Videla som všade trosky a črepy, na chodbe sa váľal bielizník. Všade bol oheň a dym, takmer nič som nevidela. Počula som len susedov, ktorí kričia o pomoc. Je hrozné, že z ľudí z desiateho poschodia, ktorí v čase výbuchu boli doma, som jediná, ktorá prežila.“

Silvia Hrebeňárová žije momentálne u svojej mamy. Obrovskú starosť jej však robí otázka bývania.

„Ten byt som vlastnila. Žila som tam niekoľko rokov. Teraz síce bývam u mamy, ale z dlhodobého hľadiska to nie je možné. Neviem, kedy a či vôbec nám mesto dá nové byty, veď niektorí moji susedia chodia od známych k známym, a tak sa predsa nedá žiť. Ja som síce sama, dcéra je už dospelá a žije v Trenčíne, ale čo tí, ktorí majú rodiny, malé deti,“ hovorí zarmútene.

„Verím, že sa nám bytová situácia čím skôr vyrieši. Už len to ako sa po tragédii zomkli všetci Slováci mi dáva nádej, že bude už len lepšie,“ dodáva na záver.

Ako možno pomôcť

V prípade, že máte záujem pomôcť v týchto neľahkých chvíľach, so súhlasom Silvie Hrebeňárovej zverejňujeme jej číslo súkromného účtu.

Č. účtu: 0096008700/0900
IBAN: SK68 0900 0000 0000 9600 8700

Ingrid G.: Poznala som všetkých susedov

Ťažké okamihy prežila aj Ingrid Garajová z tretieho poschodia, ktorá v byte žila so svojou mamou a troma deťmi: „Žila som v tomto dome spolu so svojou rodinou viac než štyri desaťročia, od svojho narodenia, poznala som preto všetkých susedov.

V ten osudný deň som bola v práci, krátko po dvanástej mi volala vystrašená mama, ktorá žije s nami, že v bloku došlo k výbuchu a v dome je požiar. Veľmi plakala a nevedela, čo má robiť. Deti boli v tom čase našťastie v škole,“ hovorí Ingrid G.

Keď sa o výbuchu dozvedela, tak hneď utekala na miesto tragédie a sledovala s úzkosťou záchranné práce: „Najťažšie okamihy som prežívala, keď som videla na balkóne mamku so susedom, ktorí čakali na vyslobodenie. Tie minúty záchrany šli veľmi, veľmi pomaly.“

Piatkovú tragédiu našťastie všetci prežili. Dočasne našli útočisko na internáte na Strednej odbornej škole technickej.

„Sviatky by sme už mali stráviť v náhradnom bývaní. Verím, že sa nám bytová situácia čím skôr vyrieši, najmä kvôli deťom,“ dodáva na záver.

Ako možno pomôcť

V prípade, že máte záujem pomôcť v týchto neľahkých chvíľach, so súhlasom Ingrid Garajovej zverejňujeme jej číslo súkromného účtu.

IBAN: SK 551100 0000 0026 1183 8004