PREŠOV/LEVOČA. V 17. novembri 1989 mal dospeláckych 18 rokov.
Ako si dnes spomína na tieto významné okamihy našej spoločnosti predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský?
„Vtedy som prvý raz zobral s hrdosťou československú vlajku. Dovtedy sme boli ešte súčasťou spoločnej republiky a išiel som na generálny štrajk na Námestí Majstra Pavla v Levoči, kde odznievali nielen známe piesne, ale aj revolučné myšlienky. Pokojno-revolučné. Dovtedy to bolo tak, že nikto nechcel niesť tú vlajku. Vtedy som si ju však vzal a s hrdosťou išiel na námestie,“ spomína na vtedajšie pohnuté časy.
Aj po rokoch pokladá Nežnú revolúciu za „veľký deň slobody, otvorenosti“.
Pritom zdôrazňuje, že tým nemyslí len otvorenie hraníc, ale aj to, že ľudia môžu nasávať myšlienky a spôsob života, aký bol vtedy za hranicami.
Zneužiť vieru na politické ciele? Toto nie
Milan Majerský dnes spomína, ako bol rád, že to, čo človek prežíval vo vnútri, mohol povedať aj navonok.
„Nemám na mysli len to, že sme tajne počúvali Hlas Ameriky alebo Slobodnú Európu tak, aby to susedia nepočuli a nenahlásili, mám na mysli aj to, že ľudia často museli prežívať vieru iba v skrytosti,“ spomína politik, ktorý má stranícku príslušnosť v strane KDH.
Pád režimu prežíval aj v tomto smere.
„17. november tejto podstatnej časti života každého jedného človeka dal zelenú a mohlo sa to prežívať slobodne. Z toho sa veľmi teším,“ netají Majerský.
Súvisiaci článok Na úrade PSK štrngali kľúčmi, Majerský opustil svoje kreslo Čítajte Vníma však aj druhú stranu mince.
„Sú ľudia, ktorí sa aj vieru snažia zneužiť na vlastné politické ciele. Aj po 17. novembri mnohí ľudia zrazu boli v kostoloch práve kvôli možno možným pozíciám v novom politickom zložená, ale toto mi bolo a je cudzie, aby viera sa stala spôsobom zneužitia na politické ciele,“ zdôrazňuje Majerský.
Sloboda je spätá so zodpovednosťou
Predseda vníma tiež ďalšie nie najväčšie pozitíva.
„Každé jedno spoločenstvo prináša aj negatíva. Ako v komunizme aj predošlom režime, tá nesloboda, človek nemohol vieru, nemohol cestovať, prejaviť myšlienky. V dnešnej dobe možno niekto vie prejaviť názory, ale až príliš výrazným spôsobom. Takým, ktorý zasahuje do práv druhých. Je to nielen o zodpovednosti. Sloboda jedného človeka končí tam, kde začínajú práva tohto druhého.“
A práve so slobodou je späté to, na čo by chcel zvlášť apelovať. Apelovať u mladých, ktorí už dnes o minulom režime vedia len z rozprávania či rôznych historických prameňov.
„Jeden hlavný odkaz: Čím viac slobody, tým viac zodpovednosti. Ak si budú vážiť slobodu, budú s ňou mladí ľudia zaobchádzať zodpovedne. O to mi ide, aby tá zodpovednosť bola na každom jednom kroku. Či už sú to študenti stredných, vysokých škôl, otcovia, mamy, pracovníci, je to aj o mne. Čím viac slobody, tým viac zodpovednosti."
