ULIČ. Na výstavbu nového hraničného priechodu Ulič - Zabriď je najvyšší čas alebo Prešovský kraj tlačí na výstavbu priechodu Ulič - Zabriď.
Aj takto zneli v roku 2010 novinové titulky v súvislosti s výstavbou nového hraničného priechodu medzi obcami Ulič (Slovenská republika) a Zabriď (Ukrajina).
Doposiaľ, a to máme rok 2019, nebol poklepaný ani základný kameň tohto hraničného priechodu.
Výstavbu priechodu iniciujú od roku 2003
Idea výstavby hraničného priechodu medzi obcami Ulič a Zabriď vznikla pritom ešte o čosi skôr, v roku 2003.
V súvislosti s výstavbou sa hovorí dlhodobo, stále však ostáva iba pre rečiach.
Citlivá téma, najmä pre miestnych, žijúcich či už v slovenskom alebo ukrajinskom pohraničí, je otváraná politikmi najmä v predvolebnom období.
Predsedom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý inicioval výstavbu tohto hraničného priechodu, bol v období rokov 2002 - 2017 Peter Chudík.
Kraju predsedal dohromady štyri volebné obdobia.
Ideu výstavby nového hraničného priechodu sa mu však napriek snahe naplniť nepodarilo.
Kraj by ďalší hraničný priechod privítal
Hraničné priechody s Ukrajinou
Prešovský samosprávny kraj:
Ubľa - Malý Berezný (pre osobnú dopravu (vrátane autobusov pravidelnej a nepravidelnej dopravy, peších a cyklistov) a nákladnú dopravu s celkovou hmotnosťou motorového vozidla do 3,5t).
Košický samosprávny kraj:
Čierna nad Tisou - Čop (pre osobnú a nákladnú dopravu)
Veľké Slemence - Mali Selmenci (pre peších a cyklistov)
Maťovské Vojkovce - Pavlovo (pre nákladnú dopravu)
Vyšné Nemecké - Užhorod (pre osobnú a nákladnú automobilovú dopravu bez obmedzenia)
Prešovský samosprávny kraj je rozlohou aj počtom obyvateľov väčší v porovnaní s Košickým.
Aj napriek tomu, v rámci PSK sa nachádza jeden hraničný priechod s Ukrajinou, zatiaľ čo v rámci KSK až štyri.
S konštatovaním, že jeden hraničný priechod je nedostačujúci, sa podľa slov hovorkyne Prešovského samosprávneho kraja Dáši Jeleňovej stotožňuje aj kraj.
Aj preto podporuje výstavbu nového priechodu, ktorý by mal mať povahu turistického priechodu, ktorý budú môcť využívať peší a cyklisti.
„Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (ďalej SÚC PSK) pôvodne uvažovala o prechode pre motorové vozidlá do 3,5 t. S týmto však nesúhlasili ochranári zo správy NP Poloniny. Tí súhlasili iba s prechodom pre peších a cyklistov, čo znamená, že chceme pripraviť pre turistov a cykloturistov, ktorí pricestujú do Polonín autom vhodné podmienky na cestovanie a odstavenie áut ," prezradila ďalej hovorkyňa PSK, podľa ktorej slov momentálne žiadne rokovania s ochranármi neprebiehajú.
Nový priechod podporia rekonštrukciou dvoch úsekov cesty medzi Stakčínom a Uličom
Okrem výstavby samotného hraničného priechodu, ktorý by mal spĺňať prísne normy Európskej únie (ide o hraničný priechod v Schengenskom priestore), sa hovorí aj o modernizácii cesty II. triedy číslo 558 medzi obcami Stakčín a Ulič.
Tá je v správe Prešovského samosprávneho kraja.
Prešovský samosprávny kraj podporí vybudovanie priechodu rekonštrukciou cesty z poskytnutého grantu, čo nám potvrdila aj hovorkyňa PSK Dáša Jeleňová.
„SÚC PSK podala žiadosť o poskytnutie grantu na projekt s názvom „Modernizácia cestného spojenia medzi Prešovským samosprávnym krajom a Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny“ v rámci Programu ENI Cezhraničná spolupráca Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2014 – 2020. Cieľom projektu na Slovensku a Ukrajine je modernizácia 4 cestných úsekov, z toho slovenská strana má na realizáciu navrhnuté 2 úseky cesty II/558 medzi obcou Stakčín a obcou Ulič. V súčasnom období projekt stále nie je zazmluvnený, prebieha dokladanie dokladov v zmysle požiadaviek Spoločného technického sekretariátu v Budapešti. Úlohou projektu nie je samotné vybudovanie hraničného priechodu Ulič – Zabriď. Táto aktivita musí byť realizovaná na základe rozhodnutia príslušného ministerstva. PSK vybudovanie priechodu podporuje a rekonštrukciou cestnej komunikácie k potencionálnemu hraničnému priechodu ju podporí."
Na priechod to majú z Uliča 50 km
Hoci majú hranicu priamo za chrbtom, ak ju chcú prekročiť, musia obyvatelia Uliča a priľahlých obcí, cestovať do Uble približne 50 km.
Najbližší hraničný priechod, ktorý sa obyvateľom Uličskej doliny núka je hraničný priechod Ubľa - Malý Berezný.
Ak naň chcú vycestovať a nedajbože nemajú k dispozícii auto, musia ísť najprv do Stakčína, kde musia prestúpiť na autobus smerujúci do Uble.
Z poslednej autobusovej zastávky je to na hraničný priechod zhruba 2 kilometre, pričom z obce k priechodu nie je vybudovaný chodník, iba cesta.
Zrekonštruovanú cestu by mohli následne využívať turisti prúdiaci za oddychom do Polonín.
Na druhej strane, mohli by ju využívať aj motoristi a ľudia žijúci v Uličskej doline, ktorí by mali záujem cestovať na Ukrajinu osobným motorovým vozidlom prípadne motorkou.
„Cieľom do budúcna je dostať obyvateľov Uličskej doliny na cestu II. triedy do Stakčína a po tejto ceste následne na hraničný prechod Ubľa - Malý Berezný," dodala Jeleňová.
Tu však nastáva otázka či by nebolo jednoduchšie zrekonštruovať cestu medzi Uličom a Ubľou v úseku Ulič - Brezovec, čím by sa Uličská dolina napojila na cestný hraničný priechod medzi Ubľou a Malým Berezným.
Autobusom z Uliča do Uble a naspäť
V závislosti na to, ako na seba nadväzujú jednotlivé autobusové spojenia, zaberie cesta z Uliča do Uble s prestupom v Stakčíne, počas pracovných dní 1,40 hod. - 3,25 hod.
V opačnom smere a teda, z Uble do Uliča zaberie cesta počas pracovných dní 2,21 hod. - 3,23 hod.
Problémom je v tomto prípade to, že jednotlivé autobusové spojenia v oboch smeroch na seba nenadväzujú.
To znamená, že pri prestupe v Stakčíne treba na prípoj čakať niekedy aj viac ako jednu hodinu.
Reakcia Odboru dopravy PSK:
Prešovský samosprávny kraj od januára 2020 spúšťa taktový systém prímestskej autobusovej dopravy na trase Humenné – Snina, komplementárny k ponuke vlakových spojov na tejto linke, v zmysle postupného budovania integrovaného dopravného systému.
Následne, v priebehu roka 2020, bude spoločnosť IDS Východ pracovať nad systémovou koncepciou nadväzných autobusových liniek a spojov smerom na východ od Sniny.
Cieľom je skvalitniť dostupnosť územia Polonín v smere zo Sniny aj Sobraniec.
Reálne zmeny v cestovných poriadkoch na tomto území možno predbežne očakávať od pravidelnej zmeny cestovných poriadkov v decembri 2020.
V tomto smere plánujeme taktiež nadviazať komunikáciu so zložkami Úradu PSK, ktoré aktuálne pracujú na projekte rozvoja cestovného ruchu v Poloninách v rámci iniciatívy Catching Up Regions.
Podľa PSK by vybudovanie priechodu pomohlo rozvoju turizmu v regióne
Vlaky do Užhorodu a Mukačeva
Výhodou ukrajinskej obce Zabriď je to, že je napojená na Ľvovskú železnicu a štyrikrát denne odtiaľ premáva vlak na trase Mukačevo - Sjanky a naspäť.
Z obce by sa tak ľudia vedeli dostať aj do väčších miest ako sú Veľké Berezné, Mukačevo a Užhorod.
Odtiaľ následne premávajú vlaky do Kyjeva, Ľvova či Odesy.
Riešením pre ľudí, ktorí by mali záujem o malý pohraničný styk či turizmus v priľahlom regióne Užanského národného parku je vybudovanie hraničného priechodu pre peších a cyklistov medzi obcami Ulič a Zabriď.
S touto alternatívou aktuálne počíta aj Prešovský samosprávny kraj.
„Vybudovanie priechodu by výrazne prispelo k rozvoju hraničnej infraštruktúry v blízkosti slovensko - ukrajinskej hranice. Malo by to pozitívny dopad na rozvoj turizmu a návštevnosť pohraničného regiónu," dodala Jeleňová.
Poloniny nie sú Tatry, Ukrajinci nechodia
Doma majú to isté, za lepšie peniaze
Na území Zakarpatskej Ukrajiny sa dnes nachádza hneď niekoľko národných parkov či prírodných rezervácii.
Niektoré z nich majú infraštruktúru rozvinutú na veľmi kvalitnej úrovni.
Čo sa týka Užanského národného parku, ktorý priamo susedí so slovenskými Poloninami, Ukrajinci tu dnes nájdu zhruba to isté, čo by našli na slovenskej strane, avšak za lepšie peniaze.
Je teda otázne, čo by ich malo primäť k tomu, aby navštívili slovenské Poloniny.
Užanský národný park navyše pretína železničná trať v smere na Ľvov a opačnom smere na Mukačevo, čo je jeho výhodou oproti slovenským Poloninám.
Aj napriek tomu nemožno povedať, že daná oblasť je Ukrajincami vyhľadávaná, čo potvrdzujú aj oni sami.
Navyše, do prihraničnej oblasti, napríklad ak chcú vystúpiť na Kremenec z ich strany, potrebujú špeciálne povolenie od hraničiarov.
Slovenské Poloniny sú špecifické tým, že okrem krásnej prírody a pohostinných ľudí žijúcich v rázovitom regióne, nemajú k dispozícii širokú sieť ubytovacích či reštauračných zariadení a taktiež nemajú k dispozícii v zimných mesiacoch lyžiarske zjazdovky.
Možno teda konštatovať, že Poloniny a povedzme Vysoké Tatry, hoci obe sú národnými parkmi, nesú v sebe množstvo rozdielneho.
Stretnúť dnes ukrajinsky či rusky hovoriaceho človeka vo Vysokých Tatrách nie je až taký problém.
Títo ľudia však cestujú okrem iného aj za výdobytkami modernej doby, ktorými sú veľké lyžiarske zjazdovky, moderné aquaparky či welness centrá a podobne.
Tých Ukrajincov, ktorí by mali záujem navštíviť Poloniny a vychutnať si iba prírodu je oveľa menej.
Ekvivalent, o niečo lacnejší, sa im núka v ukrajinských národných parkoch.
„Ponúkam ubytovanie v Poloninách. Za tú dobu som tu mal ľudí z rôznych kútov sveta, avšak Ukrajincov, ktorí to majú najbližšie, nie," vraví jeden z miestnych, ktorý v rámci NP Poloniny ponúka cezpoľným ubytovanie.
„Ľudí v doline dnes trápia iné problémy ako hraničný priechod. Myslím si, že ak by zrekonštruovali cestu medzi Uličom a Ubľou, odbremenili by tým cestu na Stakčín a ľudia - turisti by sa rýchlo a komfortne vedeli dopraviť na už vybudovaný hraničný priechod," dodáva.
Študujúci, pracujúci, prevádzači a migranti
Nelichotivá ekonomická a sociálna situácia v krajine našich východných susedov donútila množstvo Ukrajincov pracovať alebo študovať v zahraničí.
Ak sa však bavíme o priechode pre peších a cyklistov v dvoch obciach nachádzajúcich sa pod horami, otázka využitia tohto priechodu týmito ľuďmi, je nanajvýš otázna.
Kto z týchto ľudí by mal záujem cestovať či už do Uliča alebo Zabriďu, následne prekročiť štátnu hranicu a domov, prípadne do práce alebo školy, sa prepraviť autobusom prípadne z ukrajinskej strany vlakom?
Doprava takýmto spôsobom by bola veľmi komplikovaná a využilo by ju zrejme mizivé percento cestujúcich.
Na tých, ktorí by túto tortúru podstúpili, by zrejme na druhej strane čakali ukrajinskí veksláci ponúkajúci odvoz či výmenu peňazí, ako je tomu napríklad vo Veľkých Slemenciach.
Negatívny dopad by to tak malo viac na Zabriď ako na Ulič.
Priechod by sa tak hneď na začiatku vymedzil tým, že by bol vystavaný špeciálne pre turistov, prípadne zopár miestnych, čo možno pri terajšom stave prevádzkovaných hraničných priechodov medzi Slovenskom a Ukrajinou považovať tak trochu za luxus.
Ďalej sú tu ľudia, ktorí porušujú zákon. To sa však deje aj dnes.
Prevádzači pašujú cigarety, alkohol ale aj nelegálnych migrantov.
Dá sa predpokladať, že výstavbou hraničného priechodu by sa zvýšil počet príslušníkov Policajného zboru, ktorí by v okolí dohliadali na prípadné porušenie zákona, ako aj ochranu miestneho obyvateľstva, čo možno považovať za plus.
Slováci a ich potomkovia žijú aj na Ukrajine, nie je ich málo Čítajte Väzby sa popretrhávali, ľudia sú si blízki
Z histórie
V období rokov 1918 - 1938 tvorili Podkarpatská Rus (dnes Zakarpatská Ukrajina) a východné Slovensko, jeden štát. Bolo to ešte v období prvej Československej republiky, kedy najvýchodnejší cíp tvorila práve Podkarpatská Rus.
Ulič a a Zabriď ešte pred II. svetovou vojnou patrili pod jeden okres - okres Veľký Berezný.
V období rokov 1939 - 1944 boli zase obe obce súčasťou Maďarska, ktoré obsadilo vtedajšie územie Podkarpatskej Rusi.
Po roku 1945 sa Ulič ocitol v druhej Československej republike, zatiaľ čo Zabriď v Sovietskom zväze.
Podkarpatskú Rus po roku 1945 pohĺtila sovietizácia.
Od doby, kedy sa obe obce nachádzali v jednom štátnom útvare, ubehlo množstvo rokov, väzby medzi ľuďmi sa popretrhávali.
Využitie hranice medzi miestnymi ľuďmi je teda otázne.
Aj napriek tomuto faktu dnes na Ukrajine žijú v niektorých obciach pri hraniciach Slováci - resp. skôr ich potomkovia, ktorí sa na Ukrajine slobodne hlásia k slovenskej národnostnej menšine.
V metropolitnom Užhorode okrem iného existujú rôzne spolky, ktoré podporujú udržiavanie slovenského povedomia.
Mladí z oboch strán si však k sebe nachádzajú cestu skôr v mestách, ako v obciach pánu Bohu za chrbtom.
Slováci a Ukrajinci sa dnes stretávajú prevažne pri štúdiu na univerzitách či v práci.
Starších zase nezaujíma to, čo sa deje za kopcom.
Leda že by kurz hrivny stúpol a oplatilo by sa ísť na druhú stranu na nákupy, prípadne výhodne natankovať pohonné hmoty.
Inak nie, Slováci vnímajú Ukrajinu skrz to, čo o nej počujú v mainstreamových médiách - nelegálni migranti, pašovanie alkoholu či cigariet a v neposlednom rade vojenský konflikt, ktorý aktuálne prebieha na východe krajiny.
To, že by sa ľudia žijúci v pohraničí v prípade výstavby nového hraničného priechodu družne stretávali na káve, raz na Slovensku a raz na Ukrajine je viac scifi ako realita.
Možno však konštatovať, že ak sa stretnú, sú si blízki, či už kultúrne alebo jazykovo.
Postavili im hranicu, dnes je na ukrajinskej strane blšák
Doposiaľ posledný hraničný priechod medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou bol otvorený 23. decembra 2005 vo Veľkých Slemenciach.
Obyvatelia obcí Veľké Slemence (Slovenská republika) a Mali Selmenci (Ukrajina) sa dočkali zhruba po 60 rokoch od toho ako polovica obce pripadla Československu a druhá Sovietskemu zväzu.
Až do decembra 2005 museli obyvatelia Veľkých Slemeniec cestovať do 40 kilometrov vzdialeného Vyšného Nemeckého, kde sa nachádzala hranica.
Medzitým boli o obci natočené dve dokumenty - Hranica a Posledná autobusová zastávka a taktiež sa dostala do záujmu maďarského spisovateľa Tvrtka Vujityho, ktorý jej venoval jednu kapitolu v knihe Videl som peklo.
Predtým ako bola zrušená vízová povinnosť pri ceste na Ukrajinu, museli podstupovať obyvatelia Veľkých Slemeniec tortúru v podobe cesty do Prešova, kde bolo potrebné podať žiadosť o vízum, následne si museli vízum vyzdvihnúť a potom, ak chceli navštíviť príbuzných na druhom konci dediny, museli cestovať do Vyšného Nemeckého.
Malý pohraničný styk
Malý pohraničný styk Európskej únie je pravidelné prekračovanie štátnej hranice medzi členským štátom Európskej únie a susednou treťou krajinou obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na dobu, ktorá nepresahuje tri mesiace.
Vykúpenie prinieslo až zrušenie vízovej povinnosti pre ľudí, ktorí chceli využiť tzv. malý pohraničný styk a vybudovanie hraničného priechodu v obci.
Otvorenia sa svojho času dočkali aj niekoľkí z pamätníkov toho, kedy bola obec jednotná.
Dnes je však situácia vo Veľkých ako aj Malých Slemenciach iná.
Staršia generácia sa pobrala na večný spánok a život na ukrajinskej strane sa obmedzil na predaj.
Malé Slemence sú akýmsi zakarpatským Parndorfom, kde prevažne ľudia z východného Slovenska cestujú za nákupmi lacných svadobných šiat, toaletných vôd, parfémov, drogérie či fejkového oblečenia známych zahraničných značiek.
Obec sa dostala aj na stránky populárnych amerických novín NY Times.
Je preto na mieste otázka, či by podobný osud časom nepostihol aj dve obce - Ulič a Zabriď, ktorých obyvatelia si dnes nažívajú pomerne kľudným životom.
Vyjadrenie Ministerstva financií SR:
O vyjadrenie smerom k prípadnému vybudovaniu nového hraničného priechodu na slovensko – ukrajinskej štátnej hranici sme požiadali aj Ministerstvo financií SR, ktoré je zakladateľom Finančnej správy, spravujúcej hraničné priechody.
„Otázka otvorenia nových hraničných priechodov, ako napr. Ulič – Zábriď je riešená na pravidelných zasadnutiach slovensko – ukrajinskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Keďže miesto, na ktorom by sa mal možný nový hraničných priechod Ulič – Zábriď nachádzať je v ochrannom pásme Národného parku Poloniny na území s druhým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny jeho charakter sa zatiaľ zvažuje, pričom do úvahy prichádzajú predovšetkým dva varianty a to buď hraničný priechod len pre peších a cyklistov, alebo hraničný priechod pre peších, cyklistov a osobné motorové vozidlá,“ odpovedali nám z tlačového odboru Ministerstva financií SR.
Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR
V podobnom duchu znela aj odpoveď z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Dopytovali sme sa najmä na postoj Ministerstva vnútra k prípadnému otvoreniu nového hraničného priechodu ako aj na to, čo všetko by bolo potrebné splniť z hľadiska ochrany hranice, ktorú zabezpečuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ spadajúci pod Ministerstvo vnútra.
„Problematika otvárania hraničných priechodov na štátnej hranici s Ukrajinou je v gescii Finančnej správy SR. Tieto otázky sú pravidelne predmetom rokovania slovensko – ukrajinskej medzivládnej komisie. V mesiaci december sa uskutoční v Michalovciach ďalšie rokovanie. V prípade budovania nového hraničného priechodu musia byť zosúladené požiadavky z legislatívy Európskej únie. (napr.Kódex schengenských hraníc).
Ochranári z Polonín sú za priechod pre peších a cyklistov
Ochranári zo správy Národného parku Poloniny vo svojom dávnejšom stanovisku odmietli výstavbu cestného hraničného priechodu Ulič - Zabriď pre automobilovú a nákladnú dopravu.
„Nový hraničný automobilový priechod by zvýšil frekvenciu automobilovej dopravy na štátnej ceste II/558 Stakčín – Ulič v území Národného parku Poloniny aj s nežiaducimi nepriaznivými sprievodnými javmi, ktoré budú mať priame aj nepriame negatívne vplyvy na životné prostredie, faunu, flóru, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu a krajinu. Už dávno sú známe fakty, aké negatívne dopady má doprava, čo sa týka kolízií chránených, aj nechránených druhov živočíchov s automobilmi (dravé vtáky, sovy, hady, dokonca aj medvede a vlci a množstvo iných), keď im ich životný priestor pretkáme cestami," píše sa okrem iného v stanovisku správy NP Poloniny zverejnenom na ich webovom sídle.
Ochranári v januári tohto roka odporučili dobudovanie cestnej komunikácie medzi obcami Ulič - Ubľa, čím by sa Uličská dolina napojila na cestný hraničný priechod a to bez toho, aby jej obyvatelia museli cestovať na hraničný priechod obchádzkou cez Stakčín.
Naopak, ochranári odporučili zriadiť hraničný priechod Ulič – Zabriď charakteru pre peších a cyklistov.
Aj v tomto smere sa však podľa vyjadrenia zverejneného na ich webovom sídle vynára niekoľko otázok a to najmä, koľko Ukrajincov by reálne malo záujem využiť hraničný priechod Ulič - Zabriď a následne navštíviť NP Poloniny a taktiež využiť služby - napríklad ubytovanie.
Kompletné vyjadrenie ochranárov si môžete prečítať TU.
Vo Vyšnom Nemeckom čakajú na prechod pre peších a cyklistov dvanásť rokov
Priam až utopicky vyznieva idea vystavať hraničný priechod v horách, zatiaľ čo tie, ktoré máme k dispozícii k dnešnému dňu, potrebujú nutne rekonštrukciu.
Vo Vyšnom Nemeckom, obci na hranici, ktorá hraničí s Užhorodm, ktorý je viac ako stotisícovou metropolou - ľudia nemôžu prekročiť hranicu na pešo prípadne na bicykli.
Táto situácia trvá už dlhých dvanásť rokov.
Stručne ale jasne ju pomenoval manželský pár z Česka, ktorý sa rozhodol pre návštevu Vihorlatských vrchov a následne ukrajinského Ľvova.
„Niečo podobné a teda, že nemôžeme prejsť z jednej strany hranice na druhú, sme nezažili ani pri našich cestách po Afrike. Cestu cez hranicu sme absolvovali v dodávke spolu s ukrajinskými robotníkmi vracajúcimi sa domov z fušky."
Hraničnému priechodu vo Vyšnom Nemeckom však aspoň nateraz, svitá na lepšie časy.
Na jeho kompletnú rekonštrukciu v rámci ktorej rozšíria súčasné pracovisko osobnej dopravy na strane vstup o tri jazdné pruhy a na strane výstup o dva jazdné pruhy a vytvoria nový chodník pre peších v oboch smeroch vrátane nového objektu určeného na vybavovanie peších cestujúcich je vyčlenených takmer 6,4 - milióna eur.
