Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

O novom hraničnom priechode sa hovorí roky, ostáva však iba pri rečiach

Potencionálne využitie vyvoláva veľké rozpory.

Slovensko - ukrajinský hraničný priechod.Slovensko - ukrajinský hraničný priechod. (Zdroj: TASR - Ilustračná fotka)

ULIČ. Na výstavbu nového hraničného priechodu Ulič - Zabriď je najvyšší čas alebo Prešovský kraj tlačí na výstavbu priechodu Ulič - Zabriď.

Aj takto zneli v roku 2010 novinové titulky v súvislosti s výstavbou nového hraničného priechodu medzi obcami Ulič (Slovenská republika) a Zabriď (Ukrajina).

Doposiaľ, a to máme rok 2019, nebol poklepaný ani základný kameň tohto hraničného priechodu.

Výstavbu priechodu iniciujú od roku 2003

Idea výstavby hraničného priechodu medzi obcami Ulič a Zabriď vznikla pritom ešte o čosi skôr, v roku 2003.

Skryť Vypnúť reklamu

V súvislosti s výstavbou sa hovorí dlhodobo, stále však ostáva iba pre rečiach.

Citlivá téma, najmä pre miestnych, žijúcich či už v slovenskom alebo ukrajinskom pohraničí, je otváraná politikmi najmä v predvolebnom období.

Predsedom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý inicioval výstavbu tohto hraničného priechodu, bol v období rokov 2002 - 2017 Peter Chudík.

Kraju predsedal dohromady štyri volebné obdobia.

Ideu výstavby nového hraničného priechodu sa mu však napriek snahe naplniť nepodarilo.

Kraj by ďalší hraničný priechod privítal

Prešovský samosprávny kraj je rozlohou aj počtom obyvateľov väčší v porovnaní s Košickým.

Aj napriek tomu, v rámci PSK sa nachádza jeden hraničný priechod s Ukrajinou, zatiaľ čo v rámci KSK až štyri.

S konštatovaním, že jeden hraničný priechod je nedostačujúci, sa podľa slov hovorkyne Prešovského samosprávneho kraja Dáši Jeleňovej stotožňuje aj kraj.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj preto podporuje výstavbu nového priechodu, ktorý by mal mať povahu turistického priechodu, ktorý budú môcť využívať peší a cyklisti.

„Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (ďalej SÚC PSK) pôvodne uvažovala o prechode pre motorové vozidlá do 3,5 t. S týmto však nesúhlasili ochranári zo správy NP Poloniny. Tí súhlasili iba s prechodom pre peších a cyklistov, čo znamená, že chceme pripraviť pre turistov a cykloturistov, ktorí pricestujú do Polonín autom vhodné podmienky na cestovanie a odstavenie áut ," prezradila ďalej hovorkyňa PSK, podľa ktorej slov momentálne žiadne rokovania s ochranármi neprebiehajú.

Nový priechod podporia rekonštrukciou dvoch úsekov cesty medzi Stakčínom a Uličom

Okrem výstavby samotného hraničného priechodu, ktorý by mal spĺňať prísne normy Európskej únie (ide o hraničný priechod v Schengenskom priestore), sa hovorí aj o modernizácii cesty II. triedy číslo 558 medzi obcami Stakčín a Ulič.

Skryť Vypnúť reklamu

Tá je v správe Prešovského samosprávneho kraja.

Prešovský samosprávny kraj podporí vybudovanie priechodu rekonštrukciou cesty z poskytnutého grantu, čo nám potvrdila aj hovorkyňa PSK Dáša Jeleňová.

„SÚC PSK podala žiadosť o poskytnutie grantu na projekt s názvom „Modernizácia cestného spojenia medzi Prešovským samosprávnym krajom a Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny“ v rámci Programu ENI Cezhraničná spolupráca Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2014 – 2020. Cieľom projektu na Slovensku a Ukrajine je modernizácia 4 cestných úsekov, z toho slovenská strana má na realizáciu navrhnuté 2 úseky cesty II/558 medzi obcou Stakčín a obcou Ulič. V súčasnom období projekt stále nie je zazmluvnený, prebieha dokladanie dokladov v zmysle požiadaviek Spoločného technického sekretariátu v Budapešti. Úlohou projektu nie je samotné vybudovanie hraničného priechodu Ulič – Zabriď. Táto aktivita musí byť realizovaná na základe rozhodnutia príslušného ministerstva. PSK vybudovanie priechodu podporuje a rekonštrukciou cestnej komunikácie k potencionálnemu hraničnému priechodu ju podporí."

Zrekonštruovanú cestu by mohli následne využívať turisti prúdiaci za oddychom do Polonín.

Na druhej strane, mohli by ju využívať aj motoristi a ľudia žijúci v Uličskej doline, ktorí by mali záujem cestovať na Ukrajinu osobným motorovým vozidlom prípadne motorkou.

„Cieľom do budúcna je dostať obyvateľov Uličskej doliny na cestu II. triedy do Stakčína a po tejto ceste následne na hraničný prechod Ubľa - Malý Berezný," dodala Jeleňová.

Tu však nastáva otázka či by nebolo jednoduchšie zrekonštruovať cestu medzi Uličom a Ubľou v úseku Ulič - Brezovec, čím by sa Uličská dolina napojila na cestný hraničný priechod medzi Ubľou a Malým Berezným.

Podľa PSK by vybudovanie priechodu pomohlo rozvoju turizmu v regióne

Riešením pre ľudí, ktorí by mali záujem o malý pohraničný styk či turizmus v priľahlom regióne Užanského národného parku je vybudovanie hraničného priechodu pre peších a cyklistov medzi obcami Ulič a Zabriď.

S touto alternatívou aktuálne počíta aj Prešovský samosprávny kraj.

„Vybudovanie priechodu by výrazne prispelo k rozvoju hraničnej infraštruktúry v blízkosti slovensko - ukrajinskej hranice. Malo by to pozitívny dopad na rozvoj turizmu a návštevnosť pohraničného regiónu," dodala Jeleňová.

Poloniny nie sú Tatry, Ukrajinci nechodia

Slovenské Poloniny sú špecifické tým, že okrem krásnej prírody a pohostinných ľudí žijúcich v rázovitom regióne, nemajú k dispozícii širokú sieť ubytovacích či reštauračných zariadení a taktiež nemajú k dispozícii v zimných mesiacoch lyžiarske zjazdovky.

Možno teda konštatovať, že Poloniny a povedzme Vysoké Tatry, hoci obe sú národnými parkmi, nesú v sebe množstvo rozdielneho.

Stretnúť dnes ukrajinsky či rusky hovoriaceho človeka vo Vysokých Tatrách nie je až taký problém.

Títo ľudia však cestujú okrem iného aj za výdobytkami modernej doby, ktorými sú veľké lyžiarske zjazdovky, moderné aquaparky či welness centrá a podobne.

Tých Ukrajincov, ktorí by mali záujem navštíviť Poloniny a vychutnať si iba prírodu je oveľa menej.

Ekvivalent, o niečo lacnejší, sa im núka v ukrajinských národných parkoch.

„Ponúkam ubytovanie v Poloninách. Za tú dobu som tu mal ľudí z rôznych kútov sveta, avšak Ukrajincov, ktorí to majú najbližšie, nie," vraví jeden z miestnych, ktorý v rámci NP Poloniny ponúka cezpoľným ubytovanie.

„Ľudí v doline dnes trápia iné problémy ako hraničný priechod. Myslím si, že ak by zrekonštruovali cestu medzi Uličom a Ubľou, odbremenili by tým cestu na Stakčín a ľudia - turisti by sa rýchlo a komfortne vedeli dopraviť na už vybudovaný hraničný priechod," dodáva.

Študujúci, pracujúci, prevádzači a migranti

Nelichotivá ekonomická a sociálna situácia v krajine našich východných susedov donútila množstvo Ukrajincov pracovať alebo študovať v zahraničí.

Ak sa však bavíme o priechode pre peších a cyklistov v dvoch obciach nachádzajúcich sa pod horami, otázka využitia tohto priechodu týmito ľuďmi, je nanajvýš otázna.

Kto z týchto ľudí by mal záujem cestovať či už do Uliča alebo Zabriďu, následne prekročiť štátnu hranicu a domov, prípadne do práce alebo školy, sa prepraviť autobusom prípadne z ukrajinskej strany vlakom?

Doprava takýmto spôsobom by bola veľmi komplikovaná a využilo by ju zrejme mizivé percento cestujúcich.

Na tých, ktorí by túto tortúru podstúpili, by zrejme na druhej strane čakali ukrajinskí veksláci ponúkajúci odvoz či výmenu peňazí, ako je tomu napríklad vo Veľkých Slemenciach.

Negatívny dopad by to tak malo viac na Zabriď ako na Ulič.

Priechod by sa tak hneď na začiatku vymedzil tým, že by bol vystavaný špeciálne pre turistov, prípadne zopár miestnych, čo možno pri terajšom stave prevádzkovaných hraničných priechodov medzi Slovenskom a Ukrajinou považovať tak trochu za luxus.

Ďalej sú tu ľudia, ktorí porušujú zákon. To sa však deje aj dnes.

Prevádzači pašujú cigarety, alkohol ale aj nelegálnych migrantov.

Dá sa predpokladať, že výstavbou hraničného priechodu by sa zvýšil počet príslušníkov Policajného zboru, ktorí by v okolí dohliadali na prípadné porušenie zákona, ako aj ochranu miestneho obyvateľstva, čo možno považovať za plus.

Súvisiaci článok Slováci a ich potomkovia žijú aj na Ukrajine, nie je ich málo Čítajte 

Väzby sa popretrhávali, ľudia sú si blízki

Od doby, kedy sa obe obce nachádzali v jednom štátnom útvare, ubehlo množstvo rokov, väzby medzi ľuďmi sa popretrhávali.

Využitie hranice medzi miestnymi ľuďmi je teda otázne.

Aj napriek tomuto faktu dnes na Ukrajine žijú v niektorých obciach pri hraniciach Slováci - resp. skôr ich potomkovia, ktorí sa na Ukrajine slobodne hlásia k slovenskej národnostnej menšine.

V metropolitnom Užhorode okrem iného existujú rôzne spolky, ktoré podporujú udržiavanie slovenského povedomia.

Mladí z oboch strán si však k sebe nachádzajú cestu skôr v mestách, ako v obciach pánu Bohu za chrbtom.

Slováci a Ukrajinci sa dnes stretávajú prevažne pri štúdiu na univerzitách či v práci.

Starších zase nezaujíma to, čo sa deje za kopcom.

Leda že by kurz hrivny stúpol a oplatilo by sa ísť na druhú stranu na nákupy, prípadne výhodne natankovať pohonné hmoty.

Inak nie, Slováci vnímajú Ukrajinu skrz to, čo o nej počujú v mainstreamových médiách - nelegálni migranti, pašovanie alkoholu či cigariet a v neposlednom rade vojenský konflikt, ktorý aktuálne prebieha na východe krajiny.

To, že by sa ľudia žijúci v pohraničí v prípade výstavby nového hraničného priechodu družne stretávali na káve, raz na Slovensku a raz na Ukrajine je viac scifi ako realita.

Možno však konštatovať, že ak sa stretnú, sú si blízki, či už kultúrne alebo jazykovo.

Postavili im hranicu, dnes je na ukrajinskej strane blšák

Doposiaľ posledný hraničný priechod medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou bol otvorený 23. decembra 2005 vo Veľkých Slemenciach.

Obyvatelia obcí Veľké Slemence (Slovenská republika) a Mali Selmenci (Ukrajina) sa dočkali zhruba po 60 rokoch od toho ako polovica obce pripadla Československu a druhá Sovietskemu zväzu.

Až do decembra 2005 museli obyvatelia Veľkých Slemeniec cestovať do 40 kilometrov vzdialeného Vyšného Nemeckého, kde sa nachádzala hranica.

Medzitým boli o obci natočené dve dokumenty - Hranica a Posledná autobusová zastávka a taktiež sa dostala do záujmu maďarského spisovateľa Tvrtka Vujityho, ktorý jej venoval jednu kapitolu v knihe Videl som peklo.

Predtým ako bola zrušená vízová povinnosť pri ceste na Ukrajinu, museli podstupovať obyvatelia Veľkých Slemeniec tortúru v podobe cesty do Prešova, kde bolo potrebné podať žiadosť o vízum, následne si museli vízum vyzdvihnúť a potom, ak chceli navštíviť príbuzných na druhom konci dediny, museli cestovať do Vyšného Nemeckého.

Vykúpenie prinieslo až zrušenie vízovej povinnosti pre ľudí, ktorí chceli využiť tzv. malý pohraničný styk a vybudovanie hraničného priechodu v obci.

Otvorenia sa svojho času dočkali aj niekoľkí z pamätníkov toho, kedy bola obec jednotná.

Dnes je však situácia vo Veľkých ako aj Malých Slemenciach iná.

Staršia generácia sa pobrala na večný spánok a život na ukrajinskej strane sa obmedzil na predaj.

Malé Slemence sú akýmsi zakarpatským Parndorfom, kde prevažne ľudia z východného Slovenska cestujú za nákupmi lacných svadobných šiat, toaletných vôd, parfémov, drogérie či fejkového oblečenia známych zahraničných značiek.

Obec sa dostala aj na stránky populárnych amerických novín NY Times.

Je preto na mieste otázka, či by podobný osud časom nepostihol aj dve obce - Ulič a Zabriď, ktorých obyvatelia si dnes nažívajú pomerne kľudným životom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 659
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 476
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 14 174
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 692
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 913
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 139
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 044
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 596
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 500
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 333
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Cestovanie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Slovensko, Cestovanie, Peter Chudík, Ukrajina

Hlavné správy z MY Šariš

Prezidentka Čaputová zavolala na bardejovskú radnicu

U primátora sa informovala o pripravenosti na testovanie.

Prezidentka zatelefonovala kvôli testovaniu aj do Bardejova.
Reportáž

Zvládli prvú, odhodlane idú aj do druhej. Majitelia prevádzok: Bojujeme ďalej

Ako vyzerá druhá vlna v prešovských prevádzkach.

V Bardejove sú na plošné testovanie pripravení

Začne sa v piatok ráno o 8. hodine.

Testovanie na Covid-19.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?