Je hercom "spod Dukly", roky hral v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča, venuje sa i moderovaniu. Teraz si zahral vo filme rodiny Staviarskych postavu trhového predavača Milana.
V jednom z aktuálne najúspešnejších filmov Loli paradička – hráte hlavnú rolu Milana. Ako ste sa k nej dostali?
Čo sa týka mojej postavy, tak s rodinou Staviarskych som sa poznal už dlhšie. Rišovi som pomáhal robiť jeho študentský film Modré záclonky s ružovými kvietočkami. Tiež to bola východniarska záležitosť a tiež z obchodníckeho prostredia. Tam sme sa pracovne spoznali. Tiež aj tým, že som robil 10 rokov v Divadle Alexandra Duchnoviča, tak Rišo ma už poznal. Potom ma oslovil i do svojho bakalárskeho filmu, kde som ale zo zdravotných dôvodov účinkovať nemohol.
Takže jeden z režisérov Richard Staviarsky už presne vedel, kto bude Milan.
Rišo mal víziu. Mali už scenár na Loli paradičku, vedeli, koho by oslovili. Zavolali mi, oslovili, dali scenár a išlo sme do toho.
Vaše prvé myšlienky po prečítaní scenára?
Veľmi zaujímavé, pretože scenárista Viťo Stavi a Rišo sú výborní. Mám ich knihy, osobne ich žeriem. A tým, že aj Viťo je víťazom Anasoft litery, teda je majstrom pera, vedel som, že scenár bude výborne napísaný a bude sedieť na náš východniarsky naturel a temperament. Už som sa na to veľmi tešil.
Takmer 900 divákov: Loli paradička hviezdila i v noci pod hradom Čítajte Vy ste rodený Rusín, nerobila vám problémy šariština?
Určite nie, denne sa stretávam so šarištinou, dokonca v určitých partiách sa aj snažím po šarišsky hovoriť. Takže som s tým nemal absolútne žiadny problém. Žijeme na jednom poli a myslím si, že aj niektorí Nerusíni by vedeli prísť k spomínanej rusínčine.
Nárečie problém nebol. A čo postava Milana? Mali ste nejakú inšpiráciu v svojom okolí, ako rolu uveriteľne uchopiť?
Mal som v oku jedného môjho spolužiaka, ktorý má podobný hendikep. Ale aj skrz ten hendikep bol a je normálny človek a vedel sa s tým bez problémov vysporiadať. Aj on bol takou mojou inšpiráciou. Pýtajú sa ma, či som nemal problém zhostiť sa, vojsť do postavy. A ja som mal skôr problém z tej postavy vyjsť. Natáčať zhruba tri dni po 15 – 20 hodín, keď máte nohu napnutú, tak potom sa určite ťažšie chodí. Taktiež aj myšlienkovo vyjsť z postavy. Ľahšie som sa do postavy dostal, ako z nej vyšiel.
Kam by ste ju ako herec s bohatými skúsenosťami zaradili? Bola jednoduchšia, náročnejšia?
Asi by som to extra nekvalifikoval, každá má niečo do seba. I z prozaickej sa môže vykľuť zaujímavá, náročná postava. Postava Milana má hendikep, aj to jej priťažovalo. Aj to, že sa vyvíjala počas celého filmu, nebola charakterová, ale tam sa to vyvíjalo podľa dejových línií.
Na pľaci ste sa stretli s profesionálnou herečkou, ako je pani Kvetka Stražanová, ale aj nováčikom, ako je Kamilka Mitrášová. Boli ste v pozícii žiaka aj učiteľa zároveň?
Toto zoskupenie bolo zaujímavé, viac-menej to boli herci, ktorí mali už odohrané. A tým, že prišla medzi nás Kamilka, ktorá začala študovať herectvo, tak to bolo niečo nové, veľmi príjemné obohatenie. Tam som to nebral, že nemala herecké skúsenosti, možno to práve pomohlo, že bola prirodzená a nebola ovplyvnená, nazvime to mantrami.
Na pľaci sme strávili príjemné chvíle, veľa sme sa nasmiali, spoločne sa učili za pochodu.
Boli scény, ktoré boli pre vás zvlášť náročné?
Tým, že to bol nízkorozpočtový film, mnoho sme museli „naimprovizovať“. Jarmoky boli reálne, nemohli sme si dovoliť, aby produkcia spravila jeden veľký jarmok a zaplatila ho. Takže i z toho dôvodu sme niektoré scény točili aj viac ako dvadsať hodín, teda už na hranici síl. Ale o to príjemnejšie na to teraz spomíname z pohodlia domova či kinosály. Pri jednotlivých pasážach – ej, tam sme mali ťažké natáčania.
Jarmok ale trvá štandardne tri, maximálne štyri dni. Čo potom, ak sa nestihlo?
Natáčali sme v priebehu jedného trvania, ak bolo treba podorábať, tak sme mohli točiť až na ďalší rok. Točili sme na viacerých jarmokoch na východe. Stále bolo treba niečo dopracovať, dorobiť, vylepšiť.
Ako reagovali na natáčanie ľudia?
Na začiatku je to také nóvum, že čo sa tu jede. To asi prvých 5 – 10 minút. No keď vidia, že opakujeme, robíme zas to isté, aby to bolo čo najlepšie, tak prestane ich to zabávať a začnú sa nudiť. A keď to robíte tri dni a zhruba na rovnakom mieste, tak to začne niektorých obchodníkov aj doslova vyrušovať. Pretože ten človek, ktorý by si tam prišiel niečo kúpiť, tak nesleduje produkty, ale čo sa tam deje.
Hnevali sa preto na vás?
Niektorí boli právom nasrdení, čo tam pobehujeme.
