Keď si človek myslí, že už väčšiu sprostosť zástupcovia ľudu, rozumej politici, vydumať ani nemôžu, príde prekvapenie.
Náš pán predseda vlády Andrej Danko je vždy studnicou múdrostí, na to sme si už (ne)zvykli. Ale nápad stavať stožiar vysoký 30 metrov, len aby sme mali najvyšší a najdôstojnejší, je podľa mňa už tak od veci, až to ani nie je vtipné.
Aj o tri metre predbehnúť Budapešť a jej stožiar nám stačí. Nám, alebo Dankovi?
Pointa tohto skvostného nápadu mi asi unikla. Hoci... Nie je ničím novým, že zvlášť vážne veci sa zvyknú prekrývať pseudo-témami, ktoré majú odtiahnuť pozornosť médií a verejnosti.
Ale pri menách ako Rusko, Kočner či údajne do politiky sa vracajúci Mečiar skloňovať aj výšku stožiara? Na ktorý, mimochodom, sám Danko údajne prispel deviatimi tisícami.
Pri otázke navyšovania minimálnej mzdy sa ministerstvo a odborári handrkujú o každé euro. Ale pri stožiari budeme majstri, lebo bude najvyšší. To je výhra.
To „naj“ však vyjadrili občania aj pri iných prívlastkoch, ktorými častovali iniciátora myšlienky.
V momente, keď začali na účet za účelom zbierky posielať dobrovoľné dary aj s odkazmi. Áno, lebo niekto žije v akejsi mylnej domnienke, že náš ľud slovenský je natoľko bohatý a pronárodne orientovaný, že má zvyšné eurá na to, aby podporoval výstavbu stožiara.
Veď kto by nemal, podľa štedrého darcu Danka, len tak 9-tisíc z vlastného vrecka, aby podporil takú stavbu? Bežný Slovák určite.
Pri súčasnom sociálnom systéme a minimálnej mzde podporí aj desať takých stožiarov.
