Pondelok, 19. august, 2019 | Meniny má Lýdia
ROZHOVOR

Učiteľka na Luníku IX: Tam nikdy neviete, čo vás čaká

Lucia začala po vysokej škole učiť na Luníku IX. Brala to štýlom, že sa aspoň niečo naučí.

Lucia Forgáčová (druhá zľava) so svojimi žiakmi.Lucia Forgáčová (druhá zľava) so svojimi žiakmi.(Zdroj: archív LF)

Školy sú zatvorené, letné prázdniny majú za sebou svoju polovicu a prvý rok v pozícii vyučujúcej má za sebou aj mladá učiteľka slovenského jazyka a literatúry Lucia Forgáčová.

Prvý odučený rok má za sebou množstvo nových učiteľov na Slovensku, no Lucia svoje začiatky po skončení vysokej školy odučila na neslávne známom košickom sídlisku Luník IX na Základnej škole Ľ. Podjavorinskej 1. Aké boli jej prvé dojmy a ako túto skúsenosť vníma po roku približuje v rozhovore.

Luník IX. To je asi jedno z mála slovenských sídlisk, ktoré poznajú všetci Slováci a nie len Košičania. Ľuďom sa s ním spája viac negatívneho ako pozitívneho. Čo vás viedlo k tomu ísť učiť na základnú školu na Luníku?

Nedostatok pracovných miest v Košiciach, ale zároveň to bola pre mňa výzva ísť učiť na takú školu. Veľa ľudí sa ma to vždy pýta, „Prečo?“ alebo „Ako si sa tam dostala?“ a potom nad tým stále premýšľam. Jeden z tých dôvodov je fakt to, že neboli iné ponuky a druhým dôvodom bolo to, že mám rada také veci, ktoré nie sú bežné a toto nie je bežná škola. Keď poviete Luník IX, tak veľa ľudí sa už len pri pomyslení na to zamračí, zvraští tvár. A to sa mi deje aj teraz, keď poviem niekde, že učím na Luníku IX. Pozerajú sa na mňa, či som normálna.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa rozhodli pre Luník IX? Nezvrašťovali ste aj vy tvár?

Nie. Nereagovala som tak preto, že mám za sebou veľa aktivít s rôznymi skupinami ľudí. Nebrala som to ako nejaké zlo alebo nutnosť. Skôr som to brala štýlom fajn, budú to možno iní študenti, ale niečo sa naučím.

Prečítajte si tiež Prehodila novorodenca cez plot, obhrýzali ho psy Čítajte 

Kedy ste si tak naplno uvedomili, že už to nie je len nejaká prax v rámci vysokej školy, ale je to skutočné zamestnanie?

Na škole som bola triednou učiteľkou. V prvý deň sa mi deti nahrnuli do triedy a ja som ostala stáť, pozerať na ne a premýšľať: „A čo teraz s vami?“ Bol to veľký pocit zodpovednosti. Vtedy som si uvedomila, že to asi nebude ako som si myslela, že „Ále, veď to dám“, ale že si to bude vyžadovať čas, prípravu a je to zodpovednosť pre učiteľa byť tam. A je jedno, či sú to Rómovia. Pozeralo sa na mňa 14 detí.

Vaši žiaci boli siedmaci. V čom bola táto trieda špecifická?

Bola to vo väčšine chlapčenská trieda. Na konci roka som mala v triede už len tri dievčatá. Niektorí odišli, niektorí školu prestali navštevovať, stali sa z nich záškoláci a na konci mi ostalo asi jedenásť žiakov.

Aké boli vaše začiatky?

Prvé hodiny boli veľmi náročné.

V tom, že ste boli začínajúca učiteľka, alebo v tom, že ste boli na Luníku IX?

Myslím, že v obidvoch. V tom, že som bola začínajúca, tak nikto vám na vysokej škole nepovie ako na to. Vy na to musíte prísť sami. A bolo to o to ťažšie, že som bola pre nich veľmi mladá a deti skúšali hranicu, pokiaľ môžu ísť a čo všetko si môžu dovoliť. Začiatok bol veľmi ťažký, kým som si vybudovala istú autoritu pred nimi. To možno trvalo aj tri mesiace, kým ma začali počúvať, kým prišli na to, že to, čo poviem, skutočne aj platí, že to tak myslím, a keď to tak nie je, tak to má následky.

Dôveru v triede ste získavali približne tri mesiace. Čo bolo prelomové, že dovtedy vás neuznávali a zrazu sa to zmenilo?

Človek nesmie ustúpiť od svojich pravidiel. Starší vyučujúci mi poradili, že ako poviem na začiatku, tak musí byť po celý čas a nech to bude akokoľvek ťažké, musí sa v tom pokračovať. Žiaci potom pochopili, že keď som povedala píšeme, tak musia písať. Keď som povedala čítame, tak museli čítať. Druhá rada bola, že nesmiem byť príliš priateľská, lebo od toho sa odrážajú tie pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Ja mám ale problém nebyť veľmi priateľskou a niekedy, keď som sa snažila byť prísna a hrozila som im, tak ma prekukli. Na konci roka som im vravela, že na výlet do mesta nepôjdeme, ale prekukli ma, lebo som sa nevedela dlho tváriť prísne.

Prečítajte si tiež Pôrodnice z východu patria k najlepším Čítajte 

Myslíte si, že na inej škole by ste si autoritu získali skôr?

Podľa mňa áno. Tu to asi bolo ťažšie. Ak ste na inej škole, tak si k vám deti nedovoľujú až do takého stupňa. Nebudú vám ani nadávať, ani na vás nebudú skúšať chmaty, ani pred vami neroztrhajú zošit, aby vás vytočili.

Roztrhali zošit?

No jasné. Roztrhal zošit, lebo on nebude písať. Vravím, že dobre a dala som mu druhý zošit. Ale až na druhý deň, pretože som vedela, že by mi roztrhal oba zošity. (smiech)

Ste modrooká blondína so svetlejšou farbou pokožky. To vyznieva ako úplný opak vašich žiakov, ktorí majú tmavšiu pokožku, väčšinou tmavé vlasy. Ako vás vnímali zo začiatku, aj vzhľadom na to, že ste čerstvo ukončili vysokú školu?

Oni mi vraveli, že som biela. Rodičov žiakov najprv prekvapilo, že som mladá. Druhá vec bola, že mi vždy hádali vek – od osemnásť vyššie. Ale išli na to aspoň trochu logicky, keď vraveli, že „Tá musí mať aspoň osemnásť, musí už byť dospelá, keď môže učiť.“ (smiech). Len zabudli pripočítať vysokú školu.

Aká bola reakcia vašej rodiny, keď ste im povedali, že budete učiť na Luníku IX?

Reakcie boli negatívne. Rodičia neboli nadšení týmto nápadom, vôbec sa im nepáčilo, že tam mám ísť učiť. Môj otec mi povedal, nech radšej ostanem doma nezamestnaná ako ísť učiť na Luník IX.

Už máte za sebou odučený rok. Zmenil sa nejako ich pohľad?

Doma sa veľmi nerozprávame o mojej práci, lebo vždy majú negatívne stanovisko. Vedia však, že sú tam deti, ktoré mám veľmi rada, a pre ktoré veľa spravím. Občas mi aj doma vyčítajú, že pre tie deti toho veľa vymýšľam. Ale kto pre nich bude vymýšľať, ak nie učiteľ na škole? Ich rodičia majú veľmi obmedzené možnosti.

Prečítajte si tiež Cesta dlhá 2800 kilometrov: Po štvrťstoročí je loď opäť na Domaši Čítajte 

Učíte ich v škole, máte krúžok Tvorivá literatúra a zároveň im vymýšľate rôzne aktivity. Čo všetko to zahŕňa?

Keď bol Deň detí (sobota, pozn. red.), tak bol v Štátnom divadle Košice deň otvorených dverí. Povedala som žiakom, že ich budem čakať v meste pre nákupným centrom a nakoniec skutočne prišli siedmi z nich. Keď sme mali Deň detí v škole, tak som s kolegyňou a s pomocou našich kamarátov pripravila pre žiakov stanovišťa na Hlavnej ulici. Deti mali za úlohu zbierať farebné papieriky, ktoré dostali až za splnenie úlohy na danom stanovišti. Museli robiť drepy, dopĺňať i/y vo vetách a na konci ako odmenu dostali pizzu a zmrzlinu.

Deň detí v divadle absolvovali v sobotu. Aké boli ich reakcie na túto akciu?

Oni nevedeli, kam pôjdeme a reagovali všelijako. Išla som do mesta s tým, že nepríde nikto a bola som prekvapená, že prišli až toľkí. Zároveň však vedeli, že sa musia správať pekne, že ten výlet nemajú len tak „zadarmo“. Keď vedia dopredu, že chceme niekde ísť, tak ukážu, že vedia byť dobrí a správať sa. Našťastie som si už vybudovala rešpekt. Keď sme v rámci Dňa detí vyšli na Severnú vežu Dómu sv. Alžbety, tak som si uvedomila, že sa dokážu správať. Oni keď chcú a vedia, že tie veci môžu mať, tak sa im to slušné správanie dá vysvetliť.

Vždy ma presvedčili také malé zázraky, aby som v tom pokračovala aj ďalej.

Lucia Forgáčová, učiteľka na Luníku IX

Na školách je bežné, že keď zazvoní, tak na chodbe ostanú približne dvaja vyučujúci, ktorí majú dozor. Keď zazvoní u vás, tak ako triedna učiteľka nejdete do zborovne alebo kabinetu, ale opäť musíte ísť do triedy. Prečo?

Ja som pri svojej triede cez prestávky ako dozor. Musím vedieť, kde sú všetky moje deti. Keď ste potom v triede, tak je potrebné, aby sa s nimi učiteľ vedel rozprávať. Lebo ak nie, tak čo potom? Budem pri nich sedieť na veľkej prestávke a budeme sa na seba pozerať? Vždy si vyberieme nejakú tému, ktorej sa venujeme. Napríklad keď boli Majstrovstvá sveta v hokeji, tak sme sa rozprávali o hokeji. To som sa predtým musela naučiť ešte aj ja. (smiech)

Je ešte v niečom iný vyučovací deň na čisto rómskej škole oproti inej?

Učiteľ trávi celý deň pri deťoch. Zazvoní, idete učiť na hodinu. Keď zazvoní na prestávku, tak idete do svojej triedy a dávate na svoju triedu pozor ako dozor, aby sa tam nič nestalo. Je rozdielne aj to, v akom sme „období“. Keď je pred prídavkami tak sa stáva, že dieťa príde do školy hladné alebo unavené. Ja neviem čo sa deje u nich doma, len počujete, že je na Luníku rozruch alebo podobne. Vtedy je to ťažšie, lebo majú zlý deň a učiteľ musí byť vždy tvorivý.

Ďalšou vecou je, že každý chce vašu pozornosť, keď ich niečo zaujme, tak chcú byť všetci pri tabuli. Alebo chcú všetci, aby som im to osobne vysvetlila a ukázala v pracovnom liste aj napriek tomu, že tomu rozumejú.

Na jednej strane je skvelé mať pozornosť žiakov, ale toto znie skôr ako problém, ak je tej pozornosti priveľa a žiaci ju vyžadujú takýmto spôsobom.

Jedna možnosť je, že podľa toho koľkí venujú plnú pozornosť, tak človek medzi nimi „lieta“. Druhá možnosť je neisť ku nikomu, aby to pochopili, že nikoho neuprednostním. Tretia možnosť je ísť len k slabším a k tým, ktorí to bližšie vysvetlenie reálne potrebujú. Tých, ktorí to vedia, niekedy motivuje aj to, že za správnu odpoveď môžu dostať napríklad cukrík.

Učíte slovenčinu a literatúru, pri ktorých je základom správne písanie a predpokladá sa plynulé čítanie. Je to tak aj v skutočnosti?

Niektorí žiaci sú veľmi slabí v čítaní. Jedna trieda bola špecifická, že mala problém aj s písaním, aj s čítaním. Stalo sa mi to, že chlapec vedel písať len tlačeným písmom. Ja ho ale nemôžem v piatom ročníku učiť ako ma písať písaným písmom. Tie lepšie prípady boli, keď sa mi veľmi šikovné dievčatá naučili báseň na Hviezdoslavov Kubín, ktorá mala sedem strof.

Často sa však stáva, že rómske deti motivuje chodiť do školy fakt, že ak tak nespravia, ich rodičia prídu o rodinné prídavky. Vnímajú tú školu ako nutnú povinnosť alebo sú aj výnimky?

Dôležité je ako učiteľ zapôsobí na to dieťa. S niektorými žiakmi som sa na konci roka rozprávala a mali slzičky v očiach, lebo nechceli prázdniny. Vraj sa budú nudiť. Škola ich možno nie vždy baví, ale aspoň sú v nej a stále sa niečo deje.

Prečítajte si tiež Starosta Luníka IX: Ľudia tu žijú normálne Čítajte 

Väčšina Košičanov sa k Luníku nechce ani len priblížiť, nieto sa dobrovoľne prechádzať po uliciach sídliska. Ako to vnímate vy?

Je to zážitok. Keď však ideme po uliciach Luníka, tak ten učiteľ je tam rešpektovaný. Oni vedia, že učím na škole. Nestretla som sa s nejakou nepríjemnou situáciou. V meste sa mi stávalo, že keď ma náhodou stretli, tak rýchlo otočili hlavu. Ako keby sa hanbili, že ten učiteľ ich vidí, ale to bolo skôr zo začiatku. Nedávno sa mi stalo, že som išla po ulici v Košiciach a niekto úplne neznámy sa mi pozdravil: „Dobrý deň, pani učiteľka.“ Neviem ako to vedia, ale majú nás „zmáknutých“, že kto je učiteľom.

Vy ste mi spomínali, že začínate aj s jedným projektom. Prečo ste sa na to dali a o aký projekt ide?

Vybrala som si v rámci projektu tri deti zo svojej triedy, ktorým sa budem bližšie venovať. Ja v tých deťoch vidím potenciál. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som do toho projektu išla. Ich mentor – teda ja – im má možnosť ukázať, že život sa dá žiť inak. Že môžu chodiť do divadla, do kina, ukázať im, čo všetko je v Košiciach. Cieľom je, aby sa dostali na strednú školu.

Podľa čoho ste vyberali tých troch žiakov?

Viem, že tým deťom, ktoré som si vybrala, môžem dôverovať. Keď mali v škole problém, tak sa nebáli prísť za mnou a povedať mi pravdu, či už išlo o zlú vec alebo dobrú. Dôveru sme mali vybudovanú na takom stupni, že aj keď spravili niečo zlé, tak sa priznali. Tie deti práveže väčšinou zatĺkajú, že on to nespravil, on to nespravil, on to nespravil, a až na 30-krát sa prizná, že to spravil. Preto je pre mňa o to cennejšie, keď sa to dieťa rovno prizná. A oni to vedia tiež, že ak sa mi priznajú a sú ku mne otvorení, ja im potom viac verím a aj pre nich je to o to lepšie.

Čo všetko bude súčasťou projektu? Od rána až doobeda budete ich triednou, a čo potom poobede?

My máme určený istý počet hodín, ktoré máme naplniť za mesiac. Vytvorím si plán, čo s nimi chcem podniknúť, a je jedno ako si to rozvrhnem. Ja si pozriem čo ponúka mesto a zároveň si pozriem čo práve preberajú v škole. Ide o to, aby dokončili ročník, môžem im pomôcť s učením, ale neznamená to, že ich budem po škole doučovať.

Máte za sebou prvý školský rok. Neľutovali ste to niekedy počas roka, že ste sa rozhodli pre takúto školu?

Niekoľkokrát prišla taká chvíľková kríza, že som to ľutovala. Ale v konečnom a celkovom dôsledku to určite neľutujem. Aj keď to miestami bolo veľmi náročné. Ja ich mám rada aj napriek tomu akí sú. Na ich život je potrebné pozerať sa komplexne. Keď doma nevidia nič iné, tak od nich potom my nemôžeme očakávať zázrak. Zároveň ma vždy presvedčili také malé zázraky, aby som v tom pokračovala aj ďalej. Keď mi niekto povedal „ďakujem“, alebo keď mi pomohli s nosením vecí na hodiny.

Predsa len vám nič nechýba?

Jediné čo mi chýba, a je asi bežnejšie na iných školách, je spätná väzba z učenia. Oni v tom učení nevidia to „Chcem sa učiť!“. Učia sa preto, že musia. Keď pre nich niečo pripravím, nejakú novú zaujímavú úlohu, tak pre nich to nie je „Vau, takto sa učíme slovenčinu.“, pre nich je to len „No dobre, tak robíme niečo iné.“

Prečítajte si tiež Nitra, Trenčín či Katovice čakali na prešovskú nulovú bankovku. Ani nespali Čítajte 

Máte aj nejakú zaujímavú skúsenosť, ktorú ste počas uplynulého školského roka zažili?

Bola som so žiakmi vonku v rámci športového dňa, na Luníku, a oni celý čas „hučali“, že už tam nechcú byť, že chcú ísť domov. Jeden chlapec mi povedal, že on je veľmi hladný. Tak som mu povedala, že aj ja som veľmi hladná a nech prestanú s tými rečami. Pustím ich domov, až keď budú môcť ísť. Samozrejme, že ten chlapec mi niekam utiekol. Neskutočne ma tým naštval a potom sa zrazu vrátil s keksíkom a povedal: „Pani učiteľka, bol som vám kúpiť keksík, keď ste hladná.“ (smiech). Vtedy som si uvedomila, že oni vidia čo prežívate. Tvária sa, že nevidia a nepočujú, ale oni to veľmi dobre vedia.

A nejaká nepríjemná skúsenosť?

Keď ma poštípali v škole blchy. A to naozaj strašne svrbí.

Ako ste vedeli, že to bola blcha?

To som si googlila. (smiech) Snažila som sa nájsť, čo za štípance to sú. Horšie bolo, že som si tú blchu doniesla až domov, a potom som ju s mamkou naháňala jeden deň.

Viem si predstaviť naháňať mačku alebo psa. Ale ako sa naháňa blcha?

Musíte sledovať kam skáče. (smiech) Je fakt maličká, takže sme behali po byte s lupou. Na internete sme našli rôzne návody a v jednom bolo, že sa viac objavujú večer. A naozaj sme tú malú blšku chytili podvečer, rozpučili ju a bol pokoj. Potom som to už riešila tak, že som sa v škole začala prezliekať. Jedno oblečenie som mala tam a v jednom som cestovala domov. A druhou prevenciou bolo, že som začala používať repelenty a rôzne prípravky, ktoré pomohli.

Mali ste aj nejaký typický predsudok, pri ktorom ste po čase zistili, že nebol vôbec pravdivý?

Ja som nejako nemala predsudky. Možno mi pomohlo to, že som predtým pomáhala ako dobrovoľníčka bezdomovcom. Veľa ľudí odrádza, že smrdia, ale myslím, že sa na to dá zvyknúť. Každý človek má svoju špecifickú vôňu a takú majú aj oni. Miestami to je vyhrotené, to priznávam, ale dá sa to zvládnuť. Vždy im však opakujem, že si musia umývať ruky a dbať na hygienu.

Ako ste spomínali, žiakov ste brávali aj na rôzne výlety po Košiciach. Ako na vás reagovalo okolie, keď ste išli so skupinkou rómskych detí po meste?

Raz sa mi stalo, že keď sme mali pauzu pri Spievajúcej fontáne, tak ku mne prišla staršia pani a povedala mi, že ma obdivuje, že ona by na nich nemala nervy. Vraj nás chvíľu sledovala a videla ako sa s tými mojimi žiakmi rozprávam a hlavne ma počúvajú. To ma tak celkom potešilo.

Toto je asi jedna z tých pozitívnejších reakcií.

Áno, horšie to bolo, keď som so svojou triedou cestovala v autobuse. Všetci mali kúpené aj označené lístky a slušne sedeli. Zrazu šofér zastavil autobus, prišiel k nám dozadu a začal na nich kričať. Asi si myslel, že som cestujúca. Bol trochu rasistický a chcel od nich, nech mu ukážu lístky. Postavila som sa pred neho a povedala mu, že ich lístky mám ja a cestujú so mnou, lebo ideme na školský výlet. Ten šofér sa na mňa len pozrel, otočil sa, sadol si dopredu a išli sme ďalej. Bez ospravedlnenia. Samozrejme, že moji žiaci boli naštvaní, že čo to malo znamenať a prečo sa k ním tak správal, keď oni mali lístky a nevystrájali. Pre nich je to demotivujúce, keď ich ľudia hádžu do jedného vreca a majú ich za odpad spoločnosti, pričom to nie sú tie prípady.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto pomaly končí: Výlety, ktoré ešte stihnete a takmer zadarmo
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  3. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  4. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  5. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  6. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  7. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  8. V bankovom svete prežijú len tí, ktorí inovujú
  9. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  10. Kaufland potvrdil pozíciu lídra v ponuke slovenských výrobkov
  1. Leto pomaly končí: Výlety, ktoré ešte stihnete a takmer zadarmo
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  3. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  4. FOKUS očnú optiku a FOKUS optik kúpil MiddleCap Group S.A.
  5. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu
  6. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  7. Pracovisko treba vymyslieť nanovo
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Electric vehicles - which kind to choose?
  10. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  1. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 13 369
  2. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 366
  3. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 8 724
  4. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 7 646
  5. Last minute tipy: All inclusive dovolenka na Severnom Cypre 6 149
  6. Na horúčavy myslite už pri stavbe domu 5 924
  7. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 909
  8. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 795
  9. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi 4 555
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 3 975

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy z MY Šariš

Kam za športom počas víkendu?

Prinášame vám prehľad športových podujatí na východnom Slovensku.

Ilustračné foto.

Viacero stretnutí Slovenského pohára preložili na iný termín

Na východe zaúradovalo počasie, poznáme nové termíny stretnutí.

Viacero stretnutí bolo odložených pre výdatný dážď.

Druholigové kluby môžu vďaka novému pravidlu zarobiť, využívajú ho?

Obzreli sme sa za tým, ako sa k novému pravidlu postavili druholigisti z východu.

Východniari v NHL, časť druhá: Bicek vyhral Stanley Cup, Štrbák si zahral s Lemieuxom

Aké boli osudy hráčov pochádzajúcich z východu, ktorí si zahrali v prestížnej NHL?

Štrbák získal dve majstrovské tituly, obe s Košicami. Dnes je asistentom Róberta Petrovického pri reprezentačnej dvadsiatke.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V horiacom aute zomrela 18-ročná žena

Nehoda sa stala na ceste zo Zavaru do Šúroviec v okrese Trnava.

V Nitre obnovili rokovania o bývalom Tescu. Architekt predstavil štúdiu

Obchodný dom je zatvorený už dva roky. Nový majiteľ ho chce revitalizovať.

V Rimavskej Sobote našli zavraždenú ženu, podozrivý tiež zomrel

Podozrivý si sám privolal záchranku. Mal bodné poranenie hrudníka.

Vybrali SME

Už ste čítali?