Sama som stále ešte mierne v šoku, že existuje. Ale osud mi ukázal, že áno.
A to nielen v ríši snov, či na strane 27 v rozčítanej knihe, ako sa zvykne ironicky konštatovať. Toho pána dokonalého som teraz stretla nečakane, nepredvídateľne, len tak. Keď sa zrazu zjavil. Na ceste. Keď ma obehol.
Vtipy o Chuckovi Norrisovi sú tak známe, že si ani na jeden teraz nespomínam (bez irónie, ale nemám pamäť na vtipy, fakt). Ale niekde v zadnej časti mozgovej kôry sa zobúdza spomienka na fórik o tom, že Chuck Norris rád jazdí na autách, ktoré ešte nevyrobili. Aj to bude dôvod, že teraz má konkurenciu vo vodičovi, ktorý si zvolil opačnú stratégiu a sadol za volant už vyrobeného auta.
Čo ma ale fascinovalo najviac... Že americký Norris má svoj vylepšený slovenský klon! A čoby len slovenský, ale rovno tatranský, bezkonkurenčný, nenapodobniteľný, čistý jak tatranský sneh.
Priamo z Popradu, veľkomesta pod Tatrami.
Ešte stále mi nikto nezodpovedal otázku, čím to je, že Poprad je taký Madagaskar. Žije si vlastnými pravidlami, má svoje triky na čokoľvek, kandiduje tam za primátora mačka a na miesto žitia si ho zvolil nejaký dokonalý Popradčan (tvrdiaci, že lepší jak Chuck Norris).
Keďže ma tento dokonalý muž obehol na diaľnici, moje zvedavé pištiace srdce ho chcelo spoznať osobne. Ale keďže mal ešte i tú rýchlosť odkukanú od Chucka, ostalo to len pri zbožnom prianí.
Ale že občas som aj šťastko, ešte v tento deň som ho našla odparkovaného v srdci Popradu. Náhoda? Osud? Aj som chcela dať za stierač vizitku, že však dokonalého chce poznať dokonalá (dobre, teraz som ironická), ale hanblivosť mi nepustila ruku, aby som načmárala svojich 10 mobilných číslic.
Ale keďže je to Dokonalý Popradčan vraj lepší ako Chuck Norris (a ten je teda postrach zločincov a neobmedzený vládca púšte, mora a diskoték), tak nepochybujem, že po tomto prečítaní článku si ma sám nájde.
