Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Vody Domaše stráži rokokový skvost

Prežil dve vojny aj stavbu priehrady. Dnes sa prebúdza do nového života.

Kostol svätého Štefana kráľa je vzácnou a národnou kultúrnou pamiatkou. (FOTO: MARIO HUDÁK)Kostol svätého Štefana kráľa je vzácnou a národnou kultúrnou pamiatkou. (FOTO: MARIO HUDÁK)

DOMAŠA. Cestou autom zo severozápadu na juhovýchod popri Domaši miniete za odbočkou na Novú Kelču po pravej strane majestátny starý kostol.

Týči sa nad hladinou priehrady. A nad svojou dávno zatopenou farnosťou starej dediny Kelča.

Keď trochu spomalíte alebo zastavíte, naskytne sa vám zvláštny pohľad na vežatý duchovný, historický relikt po zaplavených domoch a ich obyvateľoch.

Dnes po nich zostali už len povestné a nebezpečné „domašianske víry“, vynárajúce sa za vlahých letných nocí z hlbín pozostatkov pôvodných domov a ich stále živých studní.

Skryť Vypnúť reklamu

Kostol mal šťastie. Stál na kopci. A všetko prežil.

Barónske sídlo

Kostol svätého Štefana kráľa zo zatopenej dediny Kelča prežil dve vojny aj stavbu priehrady. Dnes sa pomaly prebúdza do nového života.

Prečítajte si tiež: MY Noviny východu: Svätý Štefan z Domaše Čítajte 

Keď dnes už viac ako päťdesiat rokov zatopená obec Kelča pripadla v roku 1767 šľachtickému rodu Véčeiovcov z Ugočskej stolice v bývalom Uhorsku (dnes územie západnej Ukrajiny a severozápadného Rumunska), barón Wolfgang Véčei si v obci zriadil trvalé sídlo.

A nad dedinou dal postaviť Kostol Svätého Štefana Kráľa a panský kaštieľ.

Barokovo-rokokový chrám s prvkami klasicizmu pre baróna naprojektoval a postavil rakúsky staviteľ a sochár Gašpar Urlespacher, ktorý od roku 1750 pôsobil v Prešove.

Kostol bol dokončený v roku 1780, zasvätili ho Štefanovi, uhorskému kráľovi.

Skryť Vypnúť reklamu

V tom istom čase sa barón Véčei obrátil na levočského majstra Jána Silašiho, najznámejšieho zlatníka svojej doby, aby mu vyrobil chrámový poklad pozostávajúci z rokokovej monštrancie kalicha, cibória a pacifikálového kríža.

Chrám aj jeho poklad sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami.

Kostol a platan

Spolu s kostolom tvorí neroz-lučnú dvojicu blízky majestátny starý strom – platan javorolistý (Platanus hispanica). Od roku 1780 rastie v jeho tesnom susedstve.

Je to posledná pamiatka na zatopenú obec Kelča. Prežila všetko. Povedal som si, že by bola škoda, aby takáto unikátna sakrálna stavba chátrala.

LUKÁŠ BIČEJ

Areál, v ktorom je dnes kostol aj platan, dostal svoju podobu v roku 1966 pri výstavbe vodného diela Domaša, kedy bol obohnaný umelým kamenným násypom, aby kostol ochraňoval pred vodou.

Kuriozitou je, že ak je v Domaši plný stav vody, kostol sa nachádza pod úrovňou hladiny a má aj vlastné čerpadlo, ktoré musí neustále pumpovať presakujúcu vodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Hneď vedľa kostola stál do roku 1945 aj kaštieľ baróna Véčeia. Spolu s Panskou záhradou bol koncom druhej svetovej vojny zbombardovaný nemeckými vojskami a dedina Kelča bola vypálená.

Dobrovoľníci zo Stephanusa

„Kostol normálne fungoval a plnil svoju funkciu do roku 1993, kým sa v Novej Kelči nevystaval nový. Odvtedy dvadsať rokov chátral. Je to posledná pamiatka na zatopenú obec. Povedal som si, že by bola škoda, aby takáto unikátna pamiatka chátrala a nebola využitá minimálne na kultúru,“ hovorí Lukáš Bičej, ktorý založil Občianskeho združenie Stephanus a od roku 2008 sa snaží pamiatku oživiť a zachrániť.

„Kostol prežil prvú aj druhú svetovú vojnu, prežil aj výstavbu priehrady. Svojím umiestnením a umelecko-his-torickou hodnotou má neuveriteľný a jedinečný príbeh. Podarilo sa nám urobiť reštaurátorský výskum hlavného oltára a reštaurovali sme aj sväteničku, ktorú sme pred ôsmimi rokmi našli na povale kostola,“ vysvetľuje Bičej.

Kostol sa dobrovoľníci snažia skultúrniť a spopularizovať. Ošetrili starý platan, turistom a návštevníkom pripravili audiosprievodcu v slovenčine, angličtine aj poľštine a počas letnej sezóny tam organizujú rôzne kultúrne akcie.

„Máme tu rekreačnú oblasť, ja tu stále vidím veľký marketingový a kultúrny potenciál na propagáciu a využitie skvelej a vzácnej pamiatky. Samozrejme, máme v pláne aj vonkajšiu rekonštrukciu fasád a strechy, najprv je ale potrebné urobiť ďalší reštaurátorský výskum.“

„Podľa mňa na Domaši chýba jedna centrálna organizácia, ktorá by komplexne zastrešila a manažovala turistický ruch a využila celý rekreačný potenciál Domaše,“ dodáva.

Rokokový unikát

„Toto je naozaj rokokový skvost celého regiónu. Chrámový poklad z dielne zlatníckeho majstra Jána Silašiho, pôvodne vyrobený pre tento kostol, dodnes používajú v novopostavenom rímskokatolíckom kostole v presídlenej Novej Kelči,“ dopĺňa vedúci Kaštieľa a Archeoparku v Hanušovciach, patriaceho pod Krajské múzeum v Prešove, kunsthistorik Samuel Bruss.

„Osobne mi to všetko trochu pripomína príbeh Kalvárie v Banskej Štiavnici. Aj tam musela pamiatka dôjsť do takého havarijného stavu, až kým si to nevšimol človek zo zahraničia – riaditeľ banky a len vďaka nemu potom došlo k reprezentatívnej rekonštrukcii pamiatky,“ hovorí Bruss.

Interiér kostola je podľa historika dobre a takmer kompletne zachovaný.

„Sú tam pôvodné dlažby, nádherné lavice aj pôvodný mobiliár. Z hľadiska predpísaných zákonov a svojej ochrany potrebuje chrám nielen reštaurátorský, ale hlavne historicko-architektonický výskum. Potom môže dôjsť k jeho celkovej obnove,“ dodáva historik.

„Existuje aj legenda, že na druhej strane kaštieľa bol ešte jeden kostol. Keď ešte nebol vysvätený, vraj sa tam prespala jedna cigánka s miestnym kováčom. Takže tento druhý kostol nikdy nevysvätili a neskôr z neho urobili ubytovňu,“ dodáva Lukáš Bičej.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zázračná škola so zelenou strechou
  2. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  3. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 644
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 718
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 9 786
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 523
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 252
  6. Po Slovensku na motorke 6 193
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 5 765
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 277
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 218
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 696
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z MY Šariš

Po novej Jarkovej ulici sa prešli aj mažoretky.

Práce na rozbitej ulici stihli do roka.


2 h
Ako si vybrať turistickú obuv? Poradí vám Lukáš Majerčák, expert z Intersportu.

Radí expert Lukáš Majerčák zo spoločnosti Intersport.


13 h

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún
Andrea Turčanová (KDH) a poslanci Lukáš Anderko (OĽaNO) a Jozef Demčák (nezávislý).

Podľa Remetu je to v rokovaniach krok späť.


TASR 17. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


11 h

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


17. jún

Zásahový tím evidoval o výskyte medvedice v dedine vyše 70 hlásení a sťažností.


17. jún

Počet kolízií elektrokolobežiek s chodcami v Trnave stúpol, pribudli aj vážne zranenia.


17. jún

Už ste čítali?