Kedysi, keď sa nás v škole ako malých krpáňov pýtali, čím chceme byť, bodovali smetiari a učiteľky.
Teraz, keby sa ma pýtali, poviem, že chcem byť poslankyňa. Ale nie obecná, ani mestská, ale tá z národnej rady.
To je taký mega džob, že neviem, či sa naň hrabe nejaký iný!
MY Prešovské noviny prinášajú CD Kollárovcov a spol. Čítajte Mať mandát od ľudu, ktorý sa mi ešte poskladá na môj plat, ktorý si ja, už i tak hviezdny, ešte „jemne“ zvýšim. Veď Vianoce. Veď sa vraví, že „šťastné a veselé“.
Samozrejme, patrí to len do úst tých vyvolených v poslaneckých laviciach. Tí pri telkách a novinách môžu mať tak zvýšený len tlak a ústa plné vybraných slov, ktoré sa ale na základnej škole určite v učebniciach nevyučujú.
Furt sa zamýšľam nad tým, ako môžu existovať a fungovať ľudia bez chrbtovej kosti.
Charita zhmotnila príbehy zlomených ľudí do výstavy Čítajte Viem, že som zodpovedný za milióny ľudí, mám možnosť ovplyvňovať ich životy tvorbou zákonov, ale ja nie, ja radšej sebe prisypem do koryta.
A potom budem všetkým blažene mávať, že aha, deťom dávam obedy zadarmo! Ale že rodičia dostanú „zadarmo“ ako vianočný darček zvyšovanie elektriny a cestu vlakmi, ktoré horia pomaly už viac ako adventné sviece, to je všetko ťažká pohoda.
