Pozná to nepochybne každý, kto už okúsil vznešené služby nášho prepravcu po koľajniciach.
Ten pocit, keď niečo veľmi človek chce (v tom prípade sa presunúť z bodu A do bodu B), ale prepravca ho necháva v napätí, na tabuli sa časy sústavne menia, príchod sa odkladá, adrenalín stúpa.
Druhý Hagyari: Vôľu občanov rešpektujem ČítajteTaké obdobné čakanie som si mohla vychutnať aj počas volebnej noci. Našťastie, len ako pozorovateľ, nie ako cestovateľ k cieľu v podobe primátorského kresla.
Nikdy som nechápala, čo má môj šéf tak rád na voľbách.
Šak voľby, a čo? Že celú noc nespím? Preto som aj svoje prvé komunálne voľby v tejto práci poctivo odignorovala.
Veď môj diár mal mesiace dopredu naplánovaný program, vari si ich nedám pokaziť prácou?
Vtedajší šéf to ťažko rozdýchaval. Terajší mi nechal priestor si ich vychutnať aj s úrokmi. A fakt to stálo za to!
Andrea Turčanová ostáva na poste primátorky: Pokračujeme ďalej ČítajteMať možnosť byť v prvej línii a sledovať všetko priamo v kotli, kde sa varí (či prihára) víťazstvo pre potenciálneho primátora, má svoje čaro.
Tak, ako sa filmové plátno nikdy nemôže rovnať divadelným doskám, tak sa aj aktualizovanie výsledkov na mobile pod dekou v obývačke nikdy nevyrovná atmosfére priamo na štábe.
Človek aj zabudne, že popritom pracuje, že je hladný, smädný, že mu zmysly pracujú na 200 % a že vlastne všetko prežíva na oboch stranách barikád.
Aj pri tom počte narastajúcich hlasov, aj pri tom nerastúcom. Ešte dobre, že pri čakaní na volebné výsledky tie pomyselné vlaky výsledkov nemeškajú, ani nehoria (podľa najnovších trendov).
Primátori: V Lipanoch ostáva, v Sabinove s náskokom, v Šariši tesne ČítajteHoria len zapálení víťazi a dohárajú vízie, ktoré už ten druhý nebude môcť naplniť. Sláva víťazom, česť porazeným, tak sa vraví.
A dobrú noc všetkým kolegom novinárom, ktorí vyčiarkli počas volebnej noci zo svojho režimu teplú ustlanú posteľ.
Ešte šťastie (či škoda?), že sú „komunálky“ len raz za štyri roky.