PREŠOV. Kandidáta na primátora Richarda Drutarovského už určite dobre poznáte.
V posledných mesiacoch ste sa s ním mohli stretnúť v uliciach mesta aj osobne.
Ostali však otázky, na ktoré možno nepoznáte odpoveď. Opýtali sme sa Richarda za vás.
Si rodený Prešovčan?
Áno. Rané detstvo som prežil na Sídlisku II v blízkosti Centrálu. Keď som mal tri roky, presťahovali sme sa do rodinného domu Pod Kalváriou. Na sídlisku som chodil do škôlky aj na základnú školu. Bol som tam denne. Mal som tam úžasných kamarátov. Spomienky na detstvo v Prešove sú skvelé. Mám silný vzťah k Prešovu. Toto mesto mi prirástlo k srdcu.
Spomínaš si na nejakú lotrovinu z detstva?
Bol som zvedavý. Asi ako všetky deti. Inšpirovali ma príbehy o Troch pátračoch a tak som s kamarátmi skúmal kanály, ktoré ústia do Torysy. Rodičia to samozrejme nevedeli. Mali sme svoje tajomstvo. Vtedy sa nám zdalo, že je to veľmi nebezpečné a my sme smelí pátrači. S istou dávkou strachu sme skúmali aj cintorín na Kalvárii alebo starú vodáreň. Skočili sme dnu cez vysoké okno, ale zabudli sme na to, že sa potrebujeme dostať aj von. Museli sme veľmi premýšľať, ako to urobiť. Zachránil nás náhodný okoloidúci, ktorý nás začul, ako sme volali o pomoc. Dodnes som mu nesmierne vďačný. Škoda, že neviem, kto je ten pán. Rád by som sa mu ešte raz poďakoval. Pre nás to boli vtedy veľké dobrodružstvá.
Aké miesto máš v Prešove najradšej?
Kalváriu a jej okolie. Často som chodil na dlhé vychádzky s naším boxerom Juxom. Prešli sme cez Kalváriu na Vydumanec, do miest, kde sa teraz stavia diaľnica, okolo záhradiek, cez les a zakaždým ma fascinoval západ slnka. Lúče tam dopadali pod takým zvláštnym uhlom, aký som inde nevidel. Len čo som sa naučil bicyklovať, zlákal ma Borkút. Mal som len osem rokov, keď sme sa tam s kamarátmi vybrali na výlet. Potajomky. Voda z prameňa chutila úžasne. Neskôr mi už rodičia nabalili fľaše, aby som doniesol vodu aj domov.
Prečo si sa rozhodol stať primátorom?
Prešovčania mi často opakovali, ako ich hnevá, že v Prešove je nevyužitý potenciál a koľko príležitostí bolo premárnených. Mesto je zaspaté, má na viac a zaostáva. Považujem za prirodzené zmeniť to. Nečakám, že to urobí niekto iný, nedokážem sa na to iba pasívne pozerať. Som zvyknutý veci zlepšovať. My, Prešovčania, si to zaslúžime.
Chodíš medzi ľudí, čo hovoria?
Nechcel som Prešovčanom ponúknuť všeobecné sľuby. Namiesto toho som sa rozhodol ísť do ulíc a vypočuť si priamo od ľudí, čo naozaj potrebujú, očakávajú a doteraz nedostali. Myslím, že Prešovčania si zaslúžia istotu, že ich potreby primátor vypočuje a naplní. Boli z toho rozhovory, ktoré ma neskutočne obohatili. Potvrdilo sa, že dobrý primátor musí byť v pravidelnom kontakte s ľuďmi. Keď sa osmelili, sami písali návrhy. Modelovanie budúceho Prešova ich bavilo. Utvrdil som sa v tom, čo som už dávno vedel - Prešovčania sú šikovní ľudia plní nápadov a riešení.
Máš zo stretnutí nejaké emotívne zážitky?
Veľa. Na Šváboch som sa zoznámil s mladým mužom na vozíčku a s jeho matkou. Podelili sa so mnou o každodenné prekážky, ktoré syn musí prekonávať na cestách za povinnosťami, nákupmi či zábavou. V meste je stále priveľa prekážok, ktoré nevie zdolať bez svojej mamy alebo pomoci od kohokoľvek z nás. Tie budeme odstraňovať hneď, ako nastúpim do úradu. Títo ľudia to potrebujú a potrebujú to hneď. Nebudeme čakať.
Ľudia, ktorí nemajú dosť informácií, si myslia, že si blokoval dostavbu Nábrežnej komunikácie.
Mrzí ma, že ma niektorí takto spomínajú, ale keď chcel štát mojim rodičom na sklonku života vziať strechu nad hlavou, pomáhal som im, ako by pomáhal každý syn.
Stále sa šíri, možno úmyselne alebo aj z neznalosti, skreslený príbeh. Štát vtedy mohol komukoľvek vziať bývanie za tak málo peňazí, že by sa za to nedalo kúpiť ani auto, nieto byt alebo dom. Na ľuďoch chcel šetriť a vykupoval za nízke ceny ešte z obdobia socializmu. Hodnota pozemkov a domov však bola po viac ako desaťročí niekoľkonásobne vyššia. Nebolo to spravodlivé.
Zastal som sa nielen svojich rodičov ale aj ostatných ľudí, ktorým vtedy štát bral bývanie za zlomok ceny. To, že orgány v našom štáte nejednajú rýchlo je slovenský problém. To, že to trvalo dlho mi nerobilo radosť, práve naopak. Dosiahol som, že v roku 2004 sa zmenila legislatíva. A tak aj moji rodičia dostali primerané peniaze za svoj dom. Odvtedy sa už konečne ľuďom vyplácajú mnohonásobne vyššie a spravodlivejšie ceny. Mnoho Prešovčanov mi za to dodnes ďakuje.
Aká je tvoja primátorská vízia?
Vidím Prešov ako hrdé, živé a vyspelé mesto plné zelene a príležitostí pre kvalitný život. Mesto, ktoré priťahuje šikovných ľudí a využíva ich schopnosti. Ak uspejem, vytvoríme z Prešova mesto, ktoré rozumie svojim obyvateľom, rozpráva sa s nimi a dá sa mu veriť. Budú v ňom plnohodnotne žiť všetky generácie a navzájom si pomáhať.
Ako si predstavuješ Prešov o päťdesiat rokov?
Ťažká otázka. Mám však odvážnu predstavu. Mesto bude atraktívne, jeho značka bude mať „cveng” v porovnaní s inými mestami. Ľudia z ďaleka budú do neho chcieť prichádzať žiť, pracovať aj študovať. Podmienky v ňom budú lákadlom pre ľudí, aby tu prežili kus života a usadili sa tu navždy.
Okrem toho, že ťa podporujú tri politické strany, zbieral si podpisy a podnety od obyvateľov. Máš pocit, že je v tej podpore rovnováha?
Vo veľkom meste má byť prirodzené, že strany by sa mali vyjadriť, ktorého kandidáta považujú za najlepšieho a prečo. Mňa si vybrali, lebo mám osemročné skúsenosti v komunálnej politike, som dôsledný, čitateľný a pripravený zastávať pozíciu primátora. Ale to mi nestačilo. Chcel som mať aj mandát od voličov. V uliciach som osobne hovoril asi s piatimi tisíckami ľudí. Potvrdilo sa mi, že bez dialógu sa na komunálnej úrovni nedajú dobre uspokojovať ich potreby. Áno, je v tom partnerstvo aj rovnováha.
Ľudia chcú zmenu a zároveň sa obávajú, že to dopadne inak, ako chcú. Čo si o tom myslíš?
Ľudia by si mali sami vybrať, komu zveria svoju dôveru. Ak si vyberú mňa, dobré veci, ktoré sa naštartovali a o ktorých som spolurozhodoval ako poslanec, určite dotiahnem do úspešného konca. V ďalších rokoch naplním vízie a potreby Prešovčanov.
K čomu si ako poslanec prispel?
Vďaka môjmu pôsobeniu v zastupiteľstve sa napríklad na „Dvojke” podarilo obnoviť väčšinu školských budov. Neprívetivé námestíčko pri Centrále sa stalo príjemnejším miestom pre stretávanie ľudí. Môj zámer, aby ľudia v okrajových častiach mesta mali verejné osvetlenie, sa naplnil. Už nemusia chodiť domov po tme a so strachom. Presvedčil som celé zastupiteľstvo, aby na Terchovskej ulici vzniklo obratisko pre autobusy a už štyri roky tam cestujúcich vozí nová linka. Mám jasnú predstavu, že to, čo som dokázal dosiahnuť v malom, dokážem aj v celom meste.
Myslíš si, že Prešovčania ešte môžu pre Prešov niečo urobiť?
Áno. Ak sú spokojní s tým ako vyzerá naše mesto, môžu prísť voliť tých, ktorí ho vedú. Ak si myslia, že náš Prešov vieme zobudiť skôr, ako zmizne nadobro z mapy, som tu pre nich. Pripravený, zapálený a s odhodlaním byť primátor, ktorého budú Prešovčania poznať a stretávať osobne. Stačí málo. Prísť 10. novembra zobudiť Prešov.
Objednávateľ: Richard Drutarovský, Prešov
Dodávateľ: PETIT PRESS,a.s.Lazaretská 12,Bratislava 81108 IČO:35790253
Tlačová správa je komerčným textom a nijako neprezentuje názor redakcie. Za jej obsah a rešpektovanie zákonných noriem zodpovedá zadávateľ.
Viac informácií na: https://www.petitpress.sk/uploads/media/pravidla_politicka_inzercia_4.2010.pdf
Autor: ts