Ešte len titulok, a už je to na pohoršenie a hanbu. Moju a riadnu.
Fakt, stretnúť Kozáka, objímať sa s ním a zistiť, koho človek objíma až o polhodinu, to je celkom „prúser“.
Ono to bolo vlastne celé také nečakané, neplánované, nevedomé. Ale trapasové.
Prečítajte si tiež: Tatran sa zľakol výhry proti veľkému favoritovi Čítajte Že som športový antitalent, to moji kamoši vedia.
Hercov prešovských divadiel, repertoár i repliky niektorých hier odrecitujem na počkanie.
Keby však bolo treba tieto schopnosti uplatniť pri športových zostavách, rezignovala by som bez pokusu.
Jednoducho – v športe prehľad nemám. A ono sa to občas i vypomstí.
