Dodnes si pamätám kuchárky zo školských kuchýň na základke i strednej.
Spoznala by som ich aj po rokoch, tie ich úsmevy mám dodnes pred očami a vtipné či neraz aj ironické poznámky mi stále rezonujú v ušiach. Ale viem, že nech už komentovali čokoľvek, bez úsmevu sa to nezaobišlo.
Prečítajte si tiež: Dokument na stole: Čo bude ďalej s dopravou v Prešove? Čítajte A to za to ani od nás, vyberavých krpatých fajnšmekrov, ktorým nechutili prívarky či kaše, nedostali niekedy ani len to ďakujem.
Tringelty školský slovník nepoznal.
Preto ma stále prekvapí, že čašníčky v reštauráciách, ktoré ho (ne)čakajú, tým úsmevom riadne šetria.
Neviem, či na horšie časy, či na moment zabuchnutia dverí po záverečnej.
Pristihla som sa, že ani lahodná chuť jedla mi vždy nestačí, keď mi ho servíruje „chmuravá“ čašníčka, ktorá sa tvári ako počas vykonávania verejnoprospešných prác udelených za trest.
