Začínam písať i tak, i tak a stále sa zastavím. Vždy mi napadne, komu by to mohlo klať oči. Na zozname sa vždy ktosi nájde.
Budú sa články a správy posudzovať aj so spätnou platnosťou? Tak som sa zamyslela, čo by novela tlačového zákona pre novinárov priniesla napríklad pri glosách.
Keby mali politici právo na odpoveď pri každom šuchnutí ich mena, nebolo by to ako smskovanie v priestore novín?
Ja napíšem, on zareaguje. Ja odpíšem, on zas. A všetko za búrlivého potlesku „nadšených“ čitateľov.
Spomínam si, keď som na základnej raz počas písomky, kde som sa fakt nevedela pohnúť, napísala (v duchu hesla – niet už čo stratiť) učiteľovi odkaz v zmysle, že akosi som si toto nedoštudovala, ale veľmi rada si to pôjdem opraviť ústne pri tabuli.